Učebné pomôcky - Vlastiveda - Hrady

 

 

   Krásna Hôrka

 

 

Obec: Krásnohorské Podhradie

Okres: Rožňava

Kraj: Košický

 

Hrad je od roku 1961 národnou kultúrnou pamiatkou.

 

 

HRAD  Krásna Hôrka

 

Dnes nájdeme len niekoľko úplne zachovalých hradov a  jedným z nich je i Krásna Hôrka.

Vypína sa na vrchole homoľovitého kopca na severnom okraji obce Krásnohorské Podhradie. Pôsobivá dominanta kraja je viditeľná z cesty Rožňava - Košice. Národná kultúrna pamiatka.

Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1333.

Pravdepodobne stojí na mieste staršieho hradiska, ktoré poskytlo v roku 1241 útočisko kráľovi Belovi IV. pred Tatármi. Kráľ ho daroval Ákšovcom, z ktorých pochádzajú Bebekovci a ktorí vládli na krásnohorských majetkoch vyše 300 rokov.

Pôvodný hrad, ktorý vznikol niekedy v 13. storočí, tvorila hranolová veža a obytný palác so spoločným opevnením. Hrozba tureckého vpádu a boje o kráľovský trón prinútili Františka Bebeka  v roku 1546 vybudovať nové opevnenie. Cisárske vojská  obsadili Bebekove majetky a v roku 1567 v Sedmohradsku vymiera smrťou Juraja aj rod Bebekovcov.  Na hrade sa striedali kráľovskí kapitáni, čo hradu veľmi neprospievalo, pokiaľ sa na hrad nedostal mladý, ambiciózny Peter Andrássy. Vyvinul veľkú snahu, aby získal na hrad Krásna Hôrka dedičné právo a tým sa zaslúžil o písanie histórie Annrássyovcov na hrade. Peter začal koncom 16. storočia s prestavbou hradu a postupne ho prebudovali na šľachtické reprezentačné sídlo, ktoré obsahovalo všetky prvky dômyselnej obrany.

 V tomto čase boli neustále boje Andrássyovcov s Rožňavou, lebo ich stále obťažovali -  Andrássy si stále uplatňoval svoje mocenské nároky na Rožňavu násilným spôsobom. Pokračovala v tom vdova po ňom - Žofia Betzová. Spory o hranice panstva a mesta Rožňava sa vliekli celé stáročie. Spory sa vyriešili až v roku 1723. kedy bol podpísaný dokument o vytýčení hraníc barónom Jurajom II. Andrássym a vtedy sa začala mecenáška história Andrássyovcov k Rožňave.

Vrátime sa však ešte do stavebnej činnosti na hrade a spomeniem, že v 17. storočí za Petra A., bol hrad obohatený o ďalšie stavby - „paláce“ v duchu neskoro renesančných šľachtických sídel. Ide o tzv. dolný hrad so štukovou výzdobou klenieb v miestnostiach a stredný hrad, ktorý slúžil pravdepodobne hlavne na reprezentačné účely. Medzi starým bebekovským a novým renesančným palácom sa vytvorilo malé intímne nádvorie, kde dodnes sú na strednom hrade zachovalé kamenné krakorce nesúce pavlač s kovanou mrežou. Za  éry Mikuláša I., sa hrad stal sídlom župy, čo tiež vysvetľuje výstavbu nových reprezentačných i obytných priestorov. Toto obdobie prezentuje niekoľko exponátov v hradnej expozícii: jedným z najkrásnejších je renesančná kachľová pec s modro-bielou glazúrou.

No a náš "kladný" Andrássy - Juraj Andrássy, syn Mikuláša, sa stal zakladateľom novej vetvy rodu. Hrad po roku 1710 upravili, súčasne s kaštieľom Betliar, ktorý vlastnil jeho brat Štefan.

V 18. storočí  vybudovali malé reprezentačné nádvorie a barokovú kaplnku pred vstupom do hradu v roku 1770, ktorá vznikla prestavbou mohutnej juhovýchodnej delovej bašty zvanej  Dobogó.  Prestavbu nariadil Štefan III., ktorý bol v roku 1766 povýšený do grófskeho stavu. Krásna kaplnka stojí na rozhraní baroka a klasicizmu. Ide o jednoloďový priestor, ktorý plynulo prechádza do svätyne s polkruhovým uzáverom. Oltárny stôl umiestnený na troch schodiskových stupňoch je zdobený erbom Andrássyovcov.

Obľúbeným predstaviteľom rodu bol osvietenský aristokrat - gróf Leopold, známy ako slobodomurár, zberateľ a vedec, ktorý sa na Betliari venoval vede,  umeniu a podnikaniu. Z jeho obdobia je v paru za kaštieľom v Betliari slobodomurársky pavilón.

Z členov rodu vzišlo mnoho významných politikov, predstaviteľov žúp, autorov  vedeckých publikácií a mecenášov umenia.

Stará pevnosť však časom už pre svojich majiteľov neposkytovala dostatočné pohodlie a preto sa vdova Štefana III. grófka Mária Andrássyová-Festetichová rozhodla začiatkom 19. storočia Krásnu Hôrku opustiť.

Hrad v roku 1817 po zásahu bleskom vyhorel a vtedajšia majiteľka hradu považovala za dôležité tento symbol rodu dať opraviť. Samozrejme išlo len o najnutnejšie opravy – starý hrad nechala zastrešiť, inak až do 60- tych rokov 20. storočia bol v ruinách.

Ich syn Juraj IV. pokračoval v rekonštrukčných prácach a Krásna Hôrka sa napokon stala v roku 1857 ich rodovým múzeom, sprístupneným verejnosti po roku 1875. Vďaka malému  hradnému múzeu, Krásna Hôrka patrí medzi najstaršie múzeá na území Slovenska.

Jeho syn gróf  Dionýz dal na prelome 19. a 20. storočia hrad ďalej obnoviť.  Renovovali sa aj miestnosti nad prejazdom tretej brány. Prestavbou prízemných komôr stredného hradu vznikla i nová priestranná rodinná hrobka -  krypta. Je to veľká podlhovastá sieň osvetlená oknami. Dionýz sem presťahoval pozostatky predkov z hrobky v dolnej záhrade pod delovou terasou.

  Dionýz Andrássy bol vášnivým milovníkom a zberateľom umenia. V roku 1896 založil umeleckú základinu pre podporu začínajúcich talentovaných umelcov. Okrem dobročinnosti, ktorou spolu s manželkou Františkou podporoval obyvateľov bez rozdielu národností a náboženstva, finančne prispieval aj na prevádzku nemocníc, chudobincov, škôl a kostolov. Finančne podporili aj založenie Baníckeho múzea v Rožňave.

  Gróf Dionýz Andrássy dal postaviť pietne múzeum na hrade svojej milovanej manželke Františke rodenej Hablawetz, ktoré malo pripomínať tú najcnostnejšiu ženu. V štyroch miestnostiach stredovekého hradu Andrássyovcov zhromaždil gróf všetko to, „čoho sa jej ruka dotkla a na čom spočinul jej pohľad.“ Vo Františkinom múzeu preto nájdeme drobnosti, ako je napríklad zátka zo šampanského z prvej manželskej večere, lístky na svetovú výstavu, rôzne suveníry z ciest, grófkinu peňaženku, jej šaty, topánky i pohárik, z ktorého krátko pred smrťou naposledy pila. Múzeum i s pôvodnými vitrínami z roku 1903 a tlačou vydanými inventármi je skutočne ojedinelým na našom území.

Dionýz a Františka žili v zahraničí a nemali deti. Dionýz Andrássy bol posledným mužským potomkom dlholúckej vetvy Andrássyovcov. Ich príbeh a mauzóleum pripomína mughalského cisára Šihábuddína Šáhdžahána, očareného ženou, ktorú si vybral za manželku, ktorej dal titul Mumtáz Mahál a postavil jej nádhernú hrobku Tádž Mahál v polovici 17. storočia.

Tak i jeden z posledných hradných pánov Krásnej Hôrky gróf Dionýz  dal v roku 1904 v Krásnohorskom Podhradí  vybudovať pre svoju manželku umelecky vyzdobené secesné mauzóleum.

 

 

Mauzóleum Františky a Dionýza Andrássyovcov 

 

 stojí kúsok za obcou Krásnohorské Podhradie,

na východnom okraji obce pri ceste smerom na Košice

v blízkosti hradu 

a je to jedna z najkrajších pamiatok secesnej kultúry na Slovensku.

 

 

 

Mauzóleum je vystavané z rôznofarebného mramoru privezeného zo všetkých svetadielov. Sú v ňom sarkofágy Dionýza Andrássyho a jeho manželky Františky. Socha psíka je od A. Strebla.

Hlavné objekty vo vnútri sú dva veľké sarkofágy z bieleho carrarského mramoru. V pravom sú uložené telesné pozostatky Františky a v ľavom Dionýza Andrássyho. Čelá sarkofágov zdobia reliéfy rodinného erbu. Na bočnej strane pravého sarkofágu je reliéfny portrét Františky a okolo neho reliéfy s námetmi z jej života. Na bočnej strane ľavého sarkofágu je reliéfny portrét Dionýza a okolo rastlinné ornamenty a psi ako symbol vernosti.

 Na grófkinom sarkofágu je napísané: NON QUAM DIU SED QUAM BENE – Nie ako dlho, ale ako dobre…

 

Príbeh o Dyonýzovi a Františke :

Čítaj viac : TU

 

Ešte za Dionýzovho života vznikla dohoda medzi Gejzom, Alexandrom a Júliusom Andrássym, že o hrad ako symbol ich rodu sa budú starať spoločne. Jeden z najvýznamnejších európskych šľachtických rodov však musel našu krajinu opustiť v dôsledku augustových udalostí roku 1944. Hrad i celé panstvo boli v roku 1945 znárodnené Benešovými dekrétmi, v roku 1948 ho Národná kultúrna komisia vyhlásila za štátny kultúrny majetok, o 13 rokov neskôr bol zaradený medzi národné kultúrne pamiatky a od roku 1996 je v správe Slovenského národného múzea ako súčasť Múzea Betliar.

Hrad si svoje pozície udržali až do roku 1945.

Poslednou úpravou bola už rekonštrukcia PÚ Žilina v druhej polovici 20. storočia.

Hrad je majetkom štátu a po jeho pamiatkovej obnove je opäť sprístupnený verejnosti.

 

 

 

Prehliadka hradu :

Prehliadka sa začína v hradnej kuchyni s typickými stredovekými riadmi. Nad vstupom je namaľovaný obraz božieho oka. To malo zabrániť kuchárkam kradnúť potraviny, pretože božie oko vidí všetko. Sprievodca ťa ďalej bude sprevádzať izbami, v ktorých uvidíš stredoveký nábytok, zbrane, brnenia, množstvo obrazov, predmetov či kníh. Medzi unikáty patria aj tzv. basetové rohy vystavené v malom hudobnom salóniku. Sú dielom bratislavského rodáka Theodora Lotza - dvorného nástrojára. Na svete sa nachádza 8 takýchto „rohov“ a na Krásnej Hôrke sú tri!

Určíte ťa zaujme aj v dobách minulých nenávidená mučiareň, ktorá dodnes vyžaruje zvláštne zlo. Mučiareň dokumentuje ukážky unikátnych nástrojov,  používaných pri donucovaní. Vzácna je zbierka stredovekých zbraní: bodné, sečné, rezné, bicie a viacúčelové (halapartne, kopije, palcáty, meče), zbierka strelných zbraní (hradných pušiek, pištolí a historických diel) a zbierka zbraní orientálneho pôvodu.

V druhej polovici 18. storočia jednu z bášt prebudovali na barokovo-klasicistickú Kaplnku Narodenia Panny Márie. Na hlavnom oltári je obraz čiernej Madony nazývanej Krásnohorská Panna Mária, ktorá sa neskôr stala cieľom procesií. V hrade je umiestnená expozícia Múzea Betliar, ktorá dokumentuje dejiny a stavebný rozvoj hradu, ako aj spôsob života a bývania šľachty v minulosti. Keďže hrad patrí k najzachovalejším na Slovensku s pôvodnými interiérmi, naozaj je čo obdivovať.

Pri hrade koncom 20. storočia inštalovali aj mohutný stredoveký prak, ktorý sa využíva počas každoročne organizovaných hradných hier. Láska a oddanosť grófa Dionýza bola prejavená výstavbou mauzólea a založením nadácie na jeho spravovanie.

 

TV- krátky film :  http://stv.livetv.sk/tvarchive//video/video.html?video=29014

 

 

 

FOTOPRECHÁDZKA :

 

Vstup do hradu  prvou vstupnou bránou - v popredí hradná kaplnka, vľavo kaplnka Jána Nepomuckého :

 

Druhá vežová brána s pokladňou :

 

Druhé nádvorie , vľavo dolný palác do ktorého je vstup zvonka po pavlači a oproti tretia vežová brána :

 

Vchádzame do druhého paláca :

 

V ňom vidíme pôvodne zariadené izby

 

V podbrání za treťou bránou stojí pôvodné hradné delo uliate v roku 1547 :

 

Prejdeme ďalej a uvidíme pohrebný voz, ktorý viezol rakvu Františky a zrejme i jej manžela Dionýza Andrássyho zo stanice v Rožňave do Mauzólea  v Krásnohorskom Podhradí.:

 

Vyjdeme na horné III. nádvorie  a dostávame sa do gotického jadra hradu:

 

prejdeme sa po chodbe,

 

nazrieme do mučiarne, kde sú justičné donucovacie nástroje :

 

Pozrieme sa do gotického paláca :

 

Cez spojovacie krídlo prejdeme do  obytného krídla stredného hradu, pristavané v 17. stor. Andrášiovcami, kde uvidíme útulne zariadené miestnosti Andrášiovcov s ich portrétmi na stenách.

Obrus na stole vyšívala Žofia Andrášiová :

 

Obrazy Františky a Dionýza Andrášiho :

 

Dionýz po smrti manželky zhromažďoval na hrade jej obľúbené predmety a oblečenie :

 

Hradná kaplnka :

V kaplnke sa za sklom nachádza múmia Žofie Serédyovej - špeciálne vysušenej. Ruku má preto vysoko, lebo pod ňou mala pôvodne bibliu a ta sa časom rozpadla:

 

V hradnej hrobke sa nachádzajú sarkofágy rodiny Andrášiovcov :

 

Kto chce vidieť viac, musí sa na hrad vybrať sám osobne.....:)))

 

 

POVESŤ:

Skamenená Žofia Serédyová

Obzvlášť zaujímavou legendou hradu je legenda o Žofii Serédyovej. Žofiu pochovali do hrobky pod hradom, kde na ňu kvapkala vápencová voda. Tá spôsobila, že jej telo skamenelo. Zachovalo sa v podobe, v akom ho môžeš vidieť dodnes v sklenenom sarkofágu. Múmia má zodvihnutú pravú ruku. Údajne preto, lebo keď jej syn chcel vystreliť a zabiť vlastného otca, Žofia v hrobe zodvihla a zovrela ruku v päsť. Takto údajne stisla synove srdce, čím ho zabila. Pozoruhodnou vystavenou pamiatkou je bezpochyby pohrebný koč grófky Františky, manželky Dionýza Andrássyho. Bol vyrobený špeciálne na túto jedinú príležitosť a nikdy neskôr ho už nepoužili. Expozícia ukrýva ešte nespočetne veľa vzácnych historických artefaktov.

 

 

ZDROJ:

http://www.hradkrasnahorka.sk/index.php?page=hrad&lng=sk

http://www.pamiatky.net/pamiatky/krasnahorka/index3.html http://www.dobos.revuca.net/gemer/muzeum/khstobraz.htm

http://www.gemer.biz/?p=985