Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov  -  Sádok

Z pôvodného malého jednoloďového kostola (8 x 7 m) sa zachovala len severná stena lode vymurovaná z lomového kamenného muriva. Neskoršou románskou úpravou kostola bola loď predĺžená smerom na západ, čím dosiahla celkovú dĺžku 12,5 m. Aj ďalšia románska prestavba bola zameraná na zväčšenie plochy sakrálnej stavby. Tentokrát ju rozšírili z južnej strany o prístavbu nízkej bočnej lode presvetlenej malými polkruhovými okienkami. Loď bola na východe ukončená samostatnou svätyňou, otvorenou do interiéru cez dodnes zachovaný lomený víťazný oblúk. S opísanými románskymi prestavbami kostola súvisí aj zachovaný neskororománsky portál, včlenený neskôr do prístavby veže.
Niekedy v priebehu 2. polovice 13. storočia sa dvojloďový interiér kostola zjednotil do priestranného jednolodia presvetleného od juhu novými vysokými oknami. Okná mali dekoratívne kamenné ostenia zakončené trojlístkami, tzv. „mníškami“. Rovnakými okennými otvormi vtedy presvetlili aj novú priestrannejšiu a dodnes stojacu pravouhlú svätyňu kostola. Tá nahradila severnejšiu asanovanú románsku apsidu, pričom južnejšia neskororománska apsida zostala zachovaná. Z opísanej ranogotickej prestavby sa v interiéri kostola zachovali súvislé plochy maľovanej výzdoby. Mladšie stredoveké prestavby v 14.-15. storočí sa týkali predovšetkým prístavby severnej sakristie prístupnej zo svätyne kamenným portálom s „mníškou“ a postupného nahradenia všetkých ranogotických okien rozmernejšími. Z rokov 1332 - 1337 sa zachoval aj prvý písomný údaj o existencii tunajšej fary, ktorá patrila medzi najbohatšie v okolí.
V období od konca 16. až do konca 17. storočia, kedy bol kostol v rukách evanjelikov, boli jeho múry vo veľmi zlom stave. Staticky narušená južná stena lode bola preto podopretá nárožnými piliermi a južná narušená apsida bola odstránená. Kostol vtedy získal aj novú dominantu, mohutnú hranolovú vežu zakončenú neskôr murovanou helmicou. Vežu pristavali do stredu západného priečelia a situovali do nej hlavný vstup využijúc starší románsky portál. Vo veži je jeden zvon z r. 1785, ktorý vyrobil Juraj Knobľoch. Na zvone je obraz sv. Rodiny. V minulom storočí Sádok bol administratívne pričlenený k obci Klátova Nová Ves.  Prestavané okná na fasádach vyzdobili omietkovými maľovanými rámami, tzv. paspartami, a v interiéri pribudla dekoratívna drevená empora.

V kostole sú krypty, v ktorých sú pochovaní niektorí členovia bývalých panských rodín. Na pravej srane lode kostola je krypta rodiny Bacskády s kamenným príklopom. Na doske je reliéf a nápis z r. 1656, už značne poškodený. Na ľavej strane lode kostola je krypta rodiny Gosztonyi z Krnče, ktorá je už od podlahy zamurovaná. Pod kazateľnicou sa nachádza krypta rodiny Huszár. Táto rodina sa finančne pričinila o stavbu kostola v Klátovej Novej Vsi.

Vizitácia z roku 1778 - 1779 konštatuje, že kostol sa podobá ruine. Zlý stav stavby zotrval i v 19. storočí, keď vo východnom susedstve chrámu ešte stála malá kostnica. V rokoch 1957 - 1958 boli obnovené fasády a zrekonštruovaný okružný múr vymedzujúci dodnes funkčný cintorín. Napriek tomu bola v roku 1985 strecha už v zlom stave. Kostolík bol koncom deväťdesiatich rokoch vykradnutý. Jeho havarijný stav odstránila až obnova krovu v roku 1992.
Donedávna táto národná kultúrna pamiatka bola miestom konania pravidelných výročných omší a obľúbeným cieľom turistov. V súčasnosti je opäť v rukách firmy Obnova s r.o.