Zvyky, tradície a povery počas Vianoc

Ľudové zvyky a tradície robia našu krajinu zaujímavou. Je dobré, keď sa zachovávajú až dodnes. Prinášajú svoje osobité čaro vianočných sviatkov. V rôznych oblastiach Slovenska sú iné.

- na Luciu  - chodili dievčatá v bielych plachtách po domoch a husacím brkom vymetali zlo z domu

- Niekde sa zase počas Vianoc leje olovo do vody, zo vzniknutých tvarov sa veští budúcnosť

- na štedrý deň sa pozorovala obloha - veľký, jasný mesiac  bol predzvesť neúrody, veľa hviezd na nebi - bohatá úroda, hmla na horách - zomrie veľa starých ľudí, hmla v olinách, zomrie veľa mladých ľudí, tmavá obloha - plné stodoly...

- na štedrý večer sa nemá nič požičiavať, lebo to privolá biedu

- nohy stola, na ktorý sa bude prestierať štedrá večera sa majú omotať reťazou, aby rodina držala pokope a bola pevná ako železo

- pod stôl sa dáva snop slamy, lebo aj Ježiš ležal na slame, pod obrus sa dávajú peniaze, alebo rybacie šupiny, aby priniesli peniaze

- na studňu treba na Štedrý deň zaklopať, aby bola dobrá voda

- ak žena v dome čaká dieťa, narodí sa jej dieťa takého pohlavia, akého bude prvý návštevník na Štedrý deň

-ak sa rozkrojí jabĺčko a bude tam hviezda, znamená to zdravie počas celého budúceho roka

- metlu treba postaviť na Štedrý deň do kúta rúčkou dole, pretože celý rok robila a teraz si má oddýchnuť

- na stole nechýbala ani zelená vetvička, ako symbol večného kolobehu života

- večera sa začínala so svitom prvej hviezdy

- gazda sa modlil, povedal vinš a urobil krížik s medom na čelo celej rodine

- jedál na stole bolo magických sedem, alebo deväť a každý musel z jedál aspoň trochu zjesť, aby bol po celý rok sýty

- na stole nechýbala polievka - kapustová, rybacia, alebo strukovinová, pupáky s makom, perky s lekvárom, oplátky, orechy, med, cesnak, obilná kaša, sušené i čerstvé ovocie -  ryba prišla na vianočný stôl až neskôr -v  druhej polovici 20 storočia