PRI ŠTEDROVEČERNOM  STOLE  :

Oblátky :

Obdobie od Lucie do Vianoc bolo vyplnené rôznymi prípravami na sviatky.
Na týchto prípravách sa podieľal aj učiteľ - rechtor. Pripadla mu úloha napiecť oblátky pre dedinu. Surovinami prispievali takmer všetci obyvatelia a pri pečení pomáhali učiteľovi žiaci a mládenci. Oblátky sa piekli niekedy celý týždeň až do Vianoc. Chlapci školáci ich potom dva až tri dni pred Vianocami roznášali v košíkoch po domoch.
 

Pečenie:
Na Štedrý deň ráno, sotva minula polnoc, ženy miesili cesto na vianočné pečivo. Cesto muselo byť dobre vykysnuté, pečivo vydarené. Nízke, nevykysnuté chleby a koláče boli totiž predzvesťou úpadku celého hospodárstva, puknutá kôra symbolizovala úbytok

Pôst:
Cez deň sa jedlo málo, výlučne bezmäsité pokrmy pripravené na masle alebo na oleji. Niektorí si zajedli z koláčov a zapili mliekom. Väčšinou sa však nesmelo jesť nič z pokrmov určených na večeru, či podobných, ako sa jedli večer.

Varené jedlá:
Dopoludnia začali gazdiné pripravovať varené jedlá. Optimálny jedálny lístok mal byť zložený tak, aby sa na štedrovečerný stôl dostali všetky plodiny, ktoré sa na gazdovstve pestovali. V katolíckych obciach sa aj pri večeri dodržiaval pôst, jedli sa iba pokrmy rastlinného pôvodu pripravené na masle. Ak aj gazdiná pripravila mäsité jedlá, jesť sa mohli až po polnoci, teda na druhý deň.

Štedrovečerná večera bola skromná a jednoduchá, bez akéhokoľvek vyprážania. Bola to paradajková, vínová alebo rybacia polievka. Rybu mávali len bohatší dedinčania. Po polievke nasledovali perky s lekvárom a pupáky s mliekom, posypané makom. Vianočné otrusenky, kosti z ryby, šupky jabĺk a orechov sa po večeri pozbierali a odložili. Keď bola veľká hrmavica, vtedy ich gazdinky alebo dievky zapálili, aby odohnali od domu všetko zlé.
    Večera začala s modlitbou a po modlitbe otec rozkrojil jablko na toľko častí, koľko ľudí bolo okolo stola. Každý musel zjesť svoj diel, aby bol zdravý. Ochutnali sa aj orechy a oplátky s medom cesnakom, aby všetci držali v dobrom i zlom a aby mali pokojný a sladký život. Na štedrovečerný prípitok sa používala hriata pálenka, nazývaná radostníkom.
Keď to zjedia gazda vstane, vezme štyri orechy a povie: "Kúty, kúty, štedré kúty, nemám vás s čím obdariti, len s týmito štyrmi orieškami" a hodí prvý za chrbát do kúta, druhý do krížneho kúta, tretí do ľavého, štvrtý do pravého a sadne si. Potom si vezme orech a po ňom ostatní.

Potom prišla na rad kapustnica, alebo hrachová polievka, opekance, ryža posypaná cukrom a škoricou a niekde aj huby varené vo vode s maslom, " abi ich celí rok brucho ňebolelo ". Neskôr sa na štedrovečerný stôl dostala aj ryba.

Po večeri sa opäť spoločne pomodlili a zaspievali si pár vianočných piesní.

Na Štedrý večer sa chodilo po spievaní popod okná. Spievať chodili nielen deti, ale aj dospelí. Dospelí na rozdiel od detí išli zaspievať len rodine alebo dobrým známym. V domácnosti ich počastovali pálenkou a koláčom. Deti dostávali jabĺčka, koláče, či iné dobroty z vianočného stola. Potom sa celá dedina zišla v kostole na polnočnej omši.
 

ZDROJE :
http://vianocezvyky.szm.sk/VianocneZvyky/ramVianocnezvyky1.htm