Učebné pomôcky  -  Vlastiveda


 

 

MESTO KEŽMAROK :

V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

 

 

 

 Za povšimnutie stojí neskorogotická bazilika sv. Kríža, ktorá patrí svojimi rozmermi medzi najväčšie na Spiši.

Kostol sv. Kríža má svoje začiatky v slovanskej osade – najstaršie kamenné časti (časť prízemia veže) pochádzajú z prvotného románskeho kostola z pol. 13. stor. Dnešná podoba stavby kostola pochádza z veľkolepej gotickej prestavby v r. 1444 – 1498. Kostol je trojloďový a raritou z jeho prestavieb je aj trojaká klenba – sieťová, hviezdicová a krížová.

 

Pred kostolom sv. Kríža je samostatne stojaca veža - Zvonica z r. 1591. Pokladá sa za najstaršiu renesančnú zvonicu na Slovensku. Je považovaná i za najkrajšiu spišskú kampanilu.  /zvonica stojaca mimo budovy chrámu/

Má pôdorys štvorca. Zdobí ju renesančná štítková atika s erbami cisárskeho habsburského rodu, Uhorska a mesta Kežmarku. Na tele zvonice je sgrafitová výzdoba. Latinské nápisy hovoria o dátume výstavby:

"Ignea ContIgerat Librae soL LVCIDVs astra hoC aVtor qVanDo ContInVaVIt opV"

(Jasné slnko sa dotýkalo žiarivého súhvezdia Váh, keď tvorca pokračoval v tomto diele.)

ANNO MDXCI. XVIII. SEPTEM

(18. september 1591).

 

Kežmarské domy sa podobali ako vajce vajcu - odlišovali sa iba v tom, že menšie patrili remeselníkom a väčšie úradníkom, doktorom, obchodníkom.

V roku 1976 sa stalo múzeum vlastníkom dvoch meštianskych domov na Hlavnom námestí č. 55 a na Ulici. Dr. Alexandra 11. Oba domy prešli potrebnou generálnou opravou .

 

Starý trh sa zvykne považovať za jednu z najkrajších kežmarských ulíc – základy väčšiny domov pochádzajú z 13. storočia a vo viacerých sa nachádzajú náznaky najstarších, tzv. vežových domov. Starý trh je pôvodným historickým jadrom mesta. Je dokonca možné, že názov Starý Trh kedysi nieslo celé mestské osídlenie staršieho Kežmarku.

 

Evanjelický drevený artikulárny kostol  - Kostol Najsvätejšej Trojice

Artikulárny kostol  znamená, že je to sakrálna stavba postavená na základe artikúl (článkov) prijatých v roku 1681 na šopronskom sneme.   Tie umožnili výstavbu protestantských cirkevných objektov v mestách Uhorska.

Zákonný článok (artikula) č.25 stanovoval pre stavbu nového protestantského chrámu tieto podmienky:

- musel byť postavený na okraji obce, mimo mestských hraníc

- musel byť postavený v priebehu jedného roka

- musel byť celý z dreva a postavený bez použitia kovových prvkov

- kamenný základ mohol mať nanajvýš jednu stopu od zeme

- nesmel mať vežu

- vchod nesmel byť priamo z ulice

Zákonný článok (artikula) č. 26 vynesený šopronským snemom stanovoval, že sa protestantom mali vrátiť kostoly, ktoré si postavili pred obdobím perzekúcie, pravda, za predpokladu, že sa im medzitým nedostalo katolíckeho vysvätenia

 

-  Táto národná kultúrna pamiatka bola postavená takmer pred 300 rokmi. Patrí medzi osem slovenských drevených kostolov.

Patrí medzi najstaršie pamiatky v Kežmarku.

- Bol postavený za mestskými hradbami. Z pôvodného kostola sa zachovala iba neskoro renesančná krstiteľnica z roku 1690 a kamenné epitafy . Kostol má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Pôvodne bol murovaných bez základov. Základy boli z dreva, ktoré sa pri poslednej oprave  nahradili tehlami. Trámy sú z červeného smreku. Pri stavbe nepoužili žiaden kovový materiál, /kovové klince/, iba drevené klince. Všetko je z dreva a  kamennou časťou kostola je iba sakristia. Okolo kostola bol postavený  múr, no kvôli zlému stavu bol zbúraný. Posledná oprava sa uskutočnila v rokoch 19911996

Model kostola :   http://www.snehulienka.kk.szm.com/pg004.html

 

Nový evanjelický kostol :

 

V druhej polovici 19. storočia sa kežmarskí evanjelici rozhodli pre stavbu nového, na pohľad reprezentačnejšieho chrámu. Delegácia cirkvi navštívila r. 1870 hlavného krajinského architekta Teofila Hansena, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty, pôvodne určené pre Orient. Projekt zaujal svojou výnimočnosťou – namal jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci tzv. eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne. Slávnostný výkop sa konal r. 1872 a v roku 1880 bol už kostol zastrešený. Pre nedostatok peňazí sa stavba zastavila a kostol bol ukončený a vysvätený až r. 1894.

Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali r.1985 národným kultúrnymi pamiatkami.

Evanjelické lýceum dnes Kežmarská lyceálna knižnica

V lýceu sa v súčasnosti nachádza najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe.

 V r. 1985 bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.

 

Dnešný výzor nadobudlo v 19. stor. nadstavbami prvého a druhého poschodia.

Prvé správy o mestskej škole v Kežmarku sú z r. 1383 – 1392, avšak je pravdepodobné, že prvý typ školy – farská – existovala už o storočie skôr. Prvá budova školy bola drevená a stála pri kostole sv. Kríža.

- Po r. 1531 s príchodom reformácie Dr. Martina Luthera dostala škola protestantský charakter a zmenila sa na klasické gymnázium.

- V r. 1774 – 1776 sa pre školu postavila nová budova ( dnešné lýceum ), v r. 1820 a 1865 sa nadstavalo najprv prvé, potom druhé poschodie.

- V r. 1787 – 1852 pri osemtriednom gymnáziu vznikli akademické triedy s katedrami.

- V r. 1852 sa akademické triedy zrušili a kežmarská škola sa stala opäť osemtriednym gymnáziom s hlavným vyučovacím jazykom nemeckým. Nemecké ev. gymnázium existovalo do konca školského roku 1943/44. V školskom roku 1927/28 vznikli pri ňom slovenské paralelné triedy, ktoré sa r. 1936 osamostatnili a vytvorili československé gymnázium.

- V rokoch 1971 - 1974 bola vykonaná rekonštrukcia budovy lýcea. Knihy boli v tom čase umiestnené v priestoroch hradu a na evanj. fare.  Knižnica bola počas 50. rokov v stave spracovávania, prístup odborníkov bol v nej len sporadický a informácie neboli komplexné. Dnes je knižnica  prístupná verejnosti od pondelka do piatku a prednášky o dejinách lýcea a knižnice sú v slovenskom, nemeckom a anglickom jazyku pre skupiny aj jednotlivcov. V tom istom čase je knižnica prístupná aj odbornej verejnosti, ktorá môže študovať výlučne v prezenčnej študovni.

Na lýceu resp. gymnáziu študovali a pôsobili v 16 – 20.stor. z mnohých i tieto významné osobnosti :
Pavol Országh Hviezdoslav, JánChalupka Janko Jesenský, Janko Kráľ, Martin Kukučín, Karol Kuzmány, Ladislav Nádaši-Jégé Martin Rázus,  Ivan Stodola, Pavol Jozef Šafárik Samo Tomášik, Jonáš Záborský, Peter Bohúň, Ladislav Medňanský,  Aurel Stodola

 

RADNICA :

Prvá kežmarská radnica stála na jednej z najstarších kežmarských ulíc – na Starom trhu. Po vpáde husitov r. 1433 mesto čiastočne vyhorelo a centrum sa presunulo do jeho inej časti, kde sa vytvorilo nové námestie.

 

 

Virtuálna prehliadka na stránke :

http://kezmarok.com/fotky/Panoramy/index06.html

 

ZDROJE :

http://www.muzeum.sk/default.php?obj=hrad&ix=mhkk

http://www.kezmarok.com/?Ke%9Emarsk%FD_hrad:Hist%F3ria_hradu

http://www.skrz.sk/hrad-kezmarok----a14-12501-sk.htm

http://www.kezmarok.net/sk/historicke-pamiatky

http://sk.wikipedia.org/wiki/Artikul%C3%A1rny_kostol