Učebné pomôcky - Vlastiveda - Hrady
O KEŽMARSKOM hrade
podrobnejšie :
Na mieste dnešného hradného areálu bolo staršie osídlenie hallštattsko-púchovské a poveľkomoravské.
Prvá písomná zmienka o Kežmarskom hrade pochádza z roku 1447, z čias, keď tu bola Jiskrova posádka .
Kráľ Matej v r. 1461 daroval bratom Imrichovi a Štefanovi Zápoľským cenzus – /stredoveká renta/ tj. príjem z daní, ktoré dovtedy platilo mesto Kežmarok do kráľovskej pokladnice. Slobodné kráľovské mesto sa odrazu dostalo pod panstvo Zápoľských.
Bratia sa rozhodli postaviť pevnosť priamo vo “svojom” Kežmarku. Privlastnili si opustený kláštor, pri kostole sv. Alžbety, prestavali ho na pevnosť a postupne rozširovať na hrad.
Zápoľskí začali v roku 1465 stavať nový neskorogotický hrad. Stavebné práce dokončil po roku 1486 a v tom čase zbúrali aj kostol sv. Alžbety. Stavebný materiál z tohto kostola použil pri stavbe západného hradného krídla. Štefan Zápoľský dal postaviť dnešnú vstupnú vežu, hradbové múry s baštami, medzi nimi aj polygonálnu baštu, dnes kaplnku. Opevnenie hradu pristaval k existujúcim mestským múrom. Pri staršom hradbovom múre postavil obytné a hospodárske budovy.
Rodina Zápoľských prechovávala celkove voči Kežmarku
priateľstvo
– odpúšťala mu rôzne dane, rozširovala mestské majetky, pomohla pri gotickej
prestavbe farského kostola sv. Kríža (1444 – 1498), podporovala chudobných v
miestnom špitáli – veď z prosperujúceho mesta mala aj ona osoh. Na príhovor
bratov Zápoľských panovník Matej znovu potvrdil Kežmarku mestské práva a
oslobodil kežmarských kupcov od platenia tridsiatku – pohraničného cla na území
Uhorska.
Gróf lmrich Zápoľský
patril k najmocnejším uhorským magnátom, hoci jeho rod pochádzal z dnešného
Slovinska. Okrem dedičnej funkcie spišského župana bol aj šarišským a oravským
županom, hlavným kapitánom Horného Uhorska, krajinským palatínom, bánom
Chorvátska a Slovinska atď. Po jeho smrti – keďže nemal potomkov – všetky
majetky pripadli jeho bratovi Štefanovi. Aj Štefan - spišský, šarišský a
trenčiansky župan, kapitán Horného Uhorska, palatín atď. vychádzal s mestom
priateľsky – odpúšťal mu platenie daní a podporoval prestavbu kostola. Na
pamiatku tejto pomoci erb Zápoľských spolu s erbom Kežmarku zdobí
malý
vchod do kostola sv. Kríža.
V roku 1528 Zápoľských na hrade vystriedala rodina Lasky, v roku 1571 Ján Rueber a v rokoch 1579 – 1684 ho vlastnili štyri generácie rodiny Thököly. O hrad sa významne zaslúžíli - prestavali pôvodnú gotickú pevnosť na prepychové renesančné sídlo a vybudovali barokovú kaplnku.
Posledným majiteľom hradu bol Ferdinand Rueber .
Odchodom posledných majiteľov hradu objekt spustol
a z pôvodného zariadenia hradu sa nič nezachovalo.
O živote jeho majiteľov sa zachovalo
len niekoľko povestí.
- V roku 1702 hrad odkúpilo mesto Kežmarok, ktoré ho využívalo na rôzne účely. Viaceré hradné trakty v 18. storočí vyhoreli a viac sa neobnovili.
V 19. storočí boli v hrade umiestnené rôzne výrobné dielne, podniky a inštitúcie.
- 31. mája 1931 otvorilo vo vstupnej veži hradu múzeum, v ktorom prevažovali zbierky spoločenskovedného charakteru, dokumentujúce život mesta a blízkeho okolia.
- V roku 1943 - v období II. svetovej vojny, sa expozície uzavreli. Do hradu sa usadilo nemecké komando a po potlačení SNP sa časť hradu zmenila na väznice pre partizánov a civilov - dvadsať z nich bolo v septembri 1944 na nádvorí hradu zastrelených. Pri prechode frontu utrpelo aj vnútorné zariadenie múzea - rozkradli sa hlavne predmety drobnejšieho charakteru. Nie je však vylúčené ani to, že sa evakuovali do Nemecka podobne ako mestský archív.
- Po vojne, sa 3. augusta 1947 múzeum opäť otvorilo. Začiatkom 50. rokov bolo v múzeu sprístupnených celkove 9 miestností: obsahovali exponáty z oblasti spoločenských vied (cechy a remeslá, bytový interiér, numizmatika, výtvarné diela, pamiatky po miestnom streleckom spolku, národopis atď.), ale i prírodných vied (mineralógia, zoológia atď.)
- V r. 1962 -1985 sa začala generálna oprava - postupná rekonštrukcia hradu. Jej súčasťou boli archeologické a architektonické výskumy. Rekonštrukčné práce začali v roku 1962 búracími prácami - likvidovali sa novšie prístavby na nádvorí hradu a neskôr i v okolí hradu. Oprava trvala do mája 1985 a vyžiadala si náklady vyše 22 miliónov korún. No aj počas opravy boli pre návštevníkov postupne otvárané viaceré expozície. Múzeum sa po oprave stalo užívateľom celého hradného areálu okrem pivníc, ktoré slúžili reštauračným účelom.
- V roku 1972 získalo múzeum do správy zrekonštruovanú baštu mestského opevnenia, ktorú využívalo ako depozitár.
V súčasnosti sú v ňom sprístupnené historické expozície, dokumentujúce vývoj Kežmarku a okolia.
PREHLIADKA HRADU : OTVÁRACIE HODINY
Prehliadka areálu hradu je spojená s návštevou hradnej kaplnky a vyhliadkovej veže.
Pôdorys hradu, ovplyvnený staršími etapami vývoja, je nepravidelný. Mal pôvodne dvojité hradby s vodnou priekopou.
Dodnes sa zachovalo :
- vnútorné hradobné opevnenie
- so systémom bášt, kaplnkou a so vstupnou štvorbokou vežou,
- severné krídlo - palác
- západné vnútorné krídlo, ktoré malo pravdepodobne hospodársky charakter
- Nádvorie hradu má definitívne novú podobu. Jeho rekonštrukcia trvala od septembra do decembra 2009.
VSTUPNÁ ŠTVORBOKÁ VEŽA :
Hrad je prístupný cez vstupnú štvorbokú vežu, v ktorej bol kedysi padací most. Je trojpodlažná, vstupná brána je kamenná, polkruhová, vsadená do štvorcového kamenného rámu s otvormi na zdvíhanie padacieho mosta. V podbráni je valená klenba. Na jej západnej strane je prerazený takmer polkruhový otvor s kamenným portálom, ktorý pôvodne sprístupňoval priestor medzi hradnými múrmi. Súčasťou veže je prístavba kruhového schodiska na dvorovej strane. Na poschodí sa zachovali dva gotické lomené portály. Cez portál na druhom poschodí je prístup na ochodzu hradbového múru
- Na vonkajšej čelnej stene veže je reliéfna tabuľa s erbom Thurzovcov a Thökölyovcov s nápisom:
"Turis fortissima, nomen Domini Stephanus Teokely de Késmark. Anno salutis 1628. Hanc renovari curavit"
( Najsilnejšia veža, ktorú dal pán Štefan Thököly obnoviť roku spasenia 1628 ).
- Na prvom poschodí tesne nad nápisovou tabuľou odkryli pri výskume r. 1971 pôvodný oblok, pozostávajúci z gotických architektonických článkov, so strednou prevýšenou časťou. Ostenia majú zošikmené nárožné hrany. Taký istý oblok odkryli aj pri poslednej oprave na južnej strane kežmarskej radnice.
- Na druhom poschodí západnej fasády vstupnej veže je arkier, spočívajúci na troch konzolách. Vežu ukončuje nadstavba v romantickom slohu, spočívajúca takisto na konzolách, so systémom dekoračných strieľní.
- Ihlancová strecha je pokrytá škridlicou.
PALÁC :
Palác, pristavaný k severnému múru, má obdĺžnikový pôdorys, je poschodový a v západnom smere ukončený kaplnkou. Táto pôvodne obytná budova bola v strede pozornosti pri každej z nasledujúcich opravných prác, preto aj jej charakter napriek poslednej oprave nie je jednotný. Jedna časť priečelia sa po oprave maximálne priblížila k pôvodnému neskorogotickému charakteru, druhá smerom na východ je jednoduchšia.
- Na poschodí rekonštruovali neskorogotické okná s profilovaným ostením a so stredným prútom na prízemí obnovili portál štylizovaného sedlového tvaru s bohatým pretínaním v supraporte.
- Interiér prispôsobili požiadavkám modernej inštalácie. V bývalej rytierskej sieni sa zachovali zvyšky materialistických nástenných malieb s rastlinnými a architektonickými motívmi.
BAŠTA - KAPLNKA:
Pôvodne neskorogotickú polygonálnu baštu na severnej strane opevnenia upravili spolu s niekoľkými miestnosťami priľahlého paláca na zámockú kaplnku. Svätyňu tvorí polygonálny záver bašty a členia ju rovnako ako priľahlú pozdĺžnu loď bočné pilastre. Majú mohutné hlavice riešené ako úseky trámovia.
- Interiér : Na bohatej lunetovej klenbe z r. 1628 je štuková ornamentika s rastlinnými a figurálnymi motívmi. V lunetách i na klenbe sú orámované nástenné maľby, ktoré však tvoria len doplnok mimoriadne krásnej a vzácnej štukovej ornamentiky, ktorá je dielom talianskych štukatérov. Maľby čerpajú námety zo Starého i Nového zákona, ako Obrátenie sv. Pavla, Klaňania sa Troch kráľov, Stretnutia Krista s anjelom a podobne.
- Exteriér zdôrazňuje prelamovaný volútový štít a malá vežička. Priečelie, na ktorom sa na prízemí našiel gotický portál a na poschodí gotický oblok, dokumentuje jednotnosť oboch dnes samostatných stavieb tvoriacich neskorogotický palác. Vstupný portál má po stranách stĺpy, na ktorých spočíva segmentový neukončený štít. V štíte je erb Thökölyovcov a nad portálom kartuša s nápisom a s letopočtom 1658. Portál uzatvárajú kovové dvere, v hornej časti zo súvekou kovovou mrežou. Nad portálom je veľký pozdĺžny oblok s polkruhovým ukončením. S takýmito oblokmi sa stretávame aj v závere kaplnky. V jej interiéry na čelnej stene je manieristický oltár so stĺpovou architektúrou, s rímsami a s nadstavcami a s bohatou plastickou i rezbárskou výplňou. V strede oltára je obraz Ukrižovania, po stenách plastiky svätcov, Imricha, Vojtecha, Štefana a Ladislava. V bohato odstupňovanom nadstavci je ďalší obraz Zmŕtvychvstania, po stranách postavy svätcov, svätíc a adorujúcich anjelov.
Kazateľnica zhotovená zároveň s kostolom je takisto manieristická. Na polygonálnom parapete, delenom stĺpmi ovinutými viničovou ornamentikou, sú plastiky štyroch evanjelistov a socha Krista. Na polygonálnom baldachýne s ušnicovou ornamentikou je baroková soška Vzkrieseného Krista.
- Renesančné jednosedadlové stallum z r. 1544 je dielom bratov Krištofa a Jána Langovcov. Uzavreté je zo všetkých štyroch strán a vyplnené bohatou intarziou v podobe geometrických ornamentov i pohľadov do interiérov.
Interiér hradu doplňuje náhrobok Márie Thökölyovej, rod. Gyulaffyovej z 1. pol. 17. storočia.
- Renesančné východné krídlo hradu zbúrali v 18. Storočí. Jeho základy s dispozíciou odkryli pri poslednom archeologickom výskume. Bola to jednotraktová budova, ktorú osvetľovali veľké, segmentovo ukončené obloky prerazené vo východnom hradnom múre. Ich otvory so zvyškami renesančných malieb sa uplatnili pri obnove objektu.
Obvodový hradbový múr
- má v hornej časti rekonštruovanú krytú ochodzu.
ZÁPADNÉ KRÍDLO :
V neskorogotickom západnom krídle sa zachoval pôvodný suterén, dnes adaptovaný pre potreby vinárne.
- Suterén má renesančné klenby. Jednotlivé priestory v suteréne sú pospájané neskorogotickými kamennými portálmi.
- Nadzemné časti budovy postavili z kamenného materiálu bývalého kostola sv. Alžbety s mnohými sekundárne použitými, opracovanými kameňmi.
Súčasťou hradu sú tri kruhové bašty a hranolová prístavba na južnej strane. Bašty sú upravované a spojené s areálom hradu. K bývalému mestskému opevneniu, ktoré sa pripája k hradu na východnej strane, pristavali koniarne. Pri výskume exteriéru sa zistilo, že na poschodí boli pozdĺžne obloky lemované sgrafitovými pásmi s naznačením renesančných ríms.
Virtuálna prehliadka na stránke :
http://kezmarok.com/fotky/Panoramy/index06.html
ZDROJE :
http://www.muzeum.sk/default.php?obj=hrad&ix=mhkk
http://www.kezmarok.com/?Ke%9Emarsk%FD_hrad:Hist%F3ria_hradu
http://www.skrz.sk/hrad-kezmarok----a14-12501-sk.htm
http://www.kezmarok.net/sk/historicke-pamiatky
http://sk.wikipedia.org/wiki/Artikul%C3%A1rny_kostol