Učebné pomôcky - Vlastiveda - Vlkolínec

Použité zdroje : www.muzeum.sk     www.vlkolinec.sk     www.infocentre.sk

VLKOLÍNEC

  Obec Vlkolínec sa nachádza   neďaleko mesta Ružomberok,  je mestskou časťou Ružomberka, /Liptovské múzeum v Ružomberku/, v nadmorskej výške 718 m.  vo vnútorných Západných Karpatoch, v pohorí Veľká Fatra,  pod vrchom Sidorovo. Má rozlohu 797 ha.

Vlkolínec je vrchárskou obcou, ktorá si dodnes zachovala svoj pôvodný ráz takmer neporušených objektov ľudového staviteľstva. Základnou technikou  zrubových domov a ich drevenej architektúry je zrubenie, kladenie otesaných kmeňov stromov na seba vodorovne, bez kostry zo zvislých stĺpov. Stabilita stavby sa zabezpečuje spojovacím materiálom (hlinou s machom). Zrubové domy vo Vlkolínci sú trojpriestorové (izba, pitvor, komora). Strechy sú pokryté šindľom - to je drevená krytina vyrobená štiepaním mäkkého dreva, ktorá mala trvanlivosť asi 30 rokov. Postup ručnej výroby sa začínal výberom stromu s rovným kmeňom, ktorý sa narezal dvojručnou pílou na rovnomerné klátiky podľa želanej dĺžky šindľa. Klátiky sa štiepajú sekerou na hrúbku šindľa.

  Podstatnú časť chránených objektov tvoria drevenice respektíve hospodárske dvory (usadlosti) . Svoju jedinečnosť si zachoval vďaka svojej izolovanosti. Až do polovice 20. storočia do obce viedli len poľné cesty a chodníky a nemali elektrinu.

 Pravdepodobne prvá písomná zmienka o obci Vlkolínec je z roku 1376, keď sa spomína ako jedna z častí mesta "ulíc" Ružomberka. Vlkolínec bol sedliacko - želiarskou obcou, obyvatelia platili dane Likavskému panstvu, spolu s Ružomberkom. V roku 1625 mala obec Vlkolínec 4 sedliacke usadlosti a 5 želiarskych domácností. Potom obyvateľov pribúdalo, napríklad v roku 1766 malo 117 obyvateľov, v roku 1825 ich bolo 334 a v roku 1869 345 obyvateľov, čo bolo asi najviac v histórii Vlkolínca. V roku 1971 ma Vlkolínec  172 obyvateľov a 53 domov. Vlkolínec poznačili roku 1944 vojnové udalosti a časť obce vyhorela. Zničené obydlia už neboli obnovené.

Obec sa nazýva – „živá“, lebo  je ešte stále trvalo obývanou obcou so stálymi obyvateľmi a "chalupármi" - majiteľmi dreveníc, sezónne prebývajúcimi vo Vlkolínci, v súčasnosti asi s 30 obyvateľmi v 18 domoch z celkového počtu 55 domov. Ostatné domy slúžia ako chalupy

Vlkolínec je pamiatková rezervácia ľudovej architektúry, ktorá bola Slovenskou vládou roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu s cieľom trvalo chrániť kultúrne hodnoty tejto lokality.  Ako neporušený sídelný celok z hľadiska rovnorodosti nemá porovnateľný súbor domov v rámci stredoeurópskeho územia a bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva, (výbor svetového dedičstva UNESCO schválil zápis Vlkolínca 11. decembra 1993.

Jedna z povestí hovorí, že názov obce Vlkolínec je odvodený od výskytu vlkov v tejto lokalite. Znakom obce je  heraldická ruža s ihličnatým stromom na pažiti.

 Ľudová architektúra Vlkolínca je typická pre horské usadlosti, drevené zrubové domy vrchárskeho typu s omietkou pastelových farieb (biela, modrá, svetlo-okrová), strechy pokrýva drevený šindeľ. Obec Vlkolínec predstavuje najzachovalejší a najucelenejší urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb v strednej Európe. Vďaka periférnej polohe zostal zachovaný nielen historický charakter sídla Vlkolínec a okolitej prírody, ale aj vonkajší vzhľad objektov i vnútorné usporiadanie väčšiny domov.

Výnimočnosťou Vlkolínca je zachovaná drevená architektúra. V obci sa zachovalo vyše 40 drevených domčekov zo 16. až 19. storočia a všetky vyzerajú ako jeden. 

Zaujímavou stavbou v obci sú : drevená zrubová zvonica pokrytá šindľom z roku 1770 a rumpáľová - kľuková  studňa  z roku 1860 hlboká 13 metrov, ktorá slúžila ako jediný zdroj pitnej vody, murovaný kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875, Roľnícky dom so stálou expozíciou bývania Liptovského múzea. -  v tesnej blízkosti kostola je obecný cintorín so zachovalými kamennými a kovovými náhrobnými krížmi.

Roľnícky dom – je  súčasťou Liptovského múzea patrí do súboru zachovaných dvoj- a trojpriestorových zrubových domov, ktoré predstavujú typické stavby regionálnej architektúry v severnej časti stredného Slovenska. Roľnícky trojpriestorový zrubový dom č. 15 bol vybudovaný v roku 1886. Zachované pôvodné vnútorné členenie domu a zariadenie interiéru poskytuje obraz o spôsobe života obyvateľov domu i celej obce v prvých desaťročiach 20.-teho storočia.

Obyvatelia obce Vlkolínec sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom pastierstvom a salašníctvom, chovom dobytka (ovce), a drevorubačstvom ale aj včelárstvom. Práca s drevom bola typickou prácou mužov, ktorí svojpomocne stavali svoje domy.

V súčasnosti  obydlia vo Vlkolínci v prevažnej miere využívajú ľudia z celého Slovenska ako chalupy na rekreáciu. Pre návštevníkov Vlkolínca slúži galéria a informačné centrum (044/4321023)

Galéria :

finito