Hrad  UHROVEC

5.10.08

Hrad vznikol v 13.storočí a je jeden z najhodnotnejších, najstarších a najkrajšie zachovaných románskych hradov.

Oblasť : Západné Slovensko

Kraj : Trenčiansky

Okres : Bánovce nad Bebravou

Obec : Uhrovské Podhradie

 foto zostránky www.zachranmehrady.sk

                                                                                                                                        - /počítačová rekonštrukcia renesančného paláca/

Uhrovské Podhradie :  340 m.n.m.

Hrad Uhrovec  :  591 m.n.m.

Vstup je bezplatný, no môžete si na hrade zakúpiť pohľadnice a prispieť tak na obnovu hradu.

POLOHA :
Hrad  stojí na bočnom hrebeni Nitrických vrchov v Strážovskom pohorí, neďaleko obce Uhrovské Podhradie vo výške 591 metrov nad m. Hrad je dosť ukrytý v zeleni, je ho vidno iba krátko z cesty od Uhrovca  k Uhrovskému Podhradiu.

Obtiažnosť cesty k hradu - je to 4o minút stúpania do kopca, zo začiatku prudšie stúpanie, potom miernejšie a na záver tiež prudšie stúpanie. Je to trochu náročnejší výstup k hradu, ale dá sa to zvládnuť.

Pozor! Hrad sa zamyká, môžete  tam prísť a do hradu sa nedostanete . Počas víkendov od jari až do októbra býva zhruba od 9.00 do 15.oo popoludní na hrade jeden z nadšencov obnovy hradu, pán  Kortiš -  je lepšie zavolať mu (0914  145 699 )a na návšteve sa vopred dohodnúť. Sú ochotní prísť hrad otvoriť, ak sa ohlási  skupina turistov - hocikedy, aj v zime.

www.haraburda.sk

CESTA K HRADU :

Z Piešťan : Autom - pred Trenčínom odbočkou doprava (E 572) na Bánovce nad Bebravou, tam odbočkou doľava na hlavnú cestu do Uhrovca. Z Uhrovca je do Uhrovského Podhradia asi 6 km. Z Uhrovca nikam neodbočuj, cesta pokračuje na obec Žitná-Radiša. Hneď na začiatku obce je odbočka vpravo do Omastinej a kúsok za obcou je odbočka vpravo na Uhrovské Podhradie. Na konci obce je pri kameňolome parkovisko. Odtiaľ ideme  po     cez potok hore na hrad. Zo začiatku  cestička stúpa veľmi prudko, neskôr je však stúpanie miernejšie po vápencovom chrbte uhrovského hradného vrchu. Asi 300 metrov pred hradom sa napojíme na neznačkovanú cestičku z doliny, ktorá je miernejšia, ale dlhšia.

Na hrade pracuje :

Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva

ak si chcete prečítať o projekte viac, otvorte si túto stránku:

http://www.logomotion.eu/?section=grants&grant=0&id=22

pod vedením Petra Horanského a prispieva tak k záchrane hradu.

Nadácia začala pracovať už koncom 90. rokov. Uvoľnili závaly a upravili prístupové chodníky pre bezpečnejší pohyb. Výdrevy podopreli ohrozené dverové otvory a klenby. Románsku hranolovú vežu  a kaplnku zakryli strechy. Reštaurátorský tím odborne odkryl stredovekú nástennú maľbu v apside kaplnky s výjavom ukrižovaného Krista a troch ženských postáv. Maľba je prekrytá ochrannou hmotou, nakoľko "milovníci histórie" si brali suveníry oškrabovaním častí z maľby!!!!!! Obrázky však môžete vidieť na fotografiách v priestoroch kaplnky, alebo paláca. Na hrade sa v súčasnosti konajú nutné rekonštrukčné práce, ktoré zabránia ďalšej deštrukcii hradu. Ak máte záujem prispieť k záchrane hradu, môžete sa zúčastniť záchranných prác pod vedením Nadácie pre záchranu kultúrneho dedičstva, prípadne zakúpením pohľadníc priamo na hrade.

 V tejto dobe prebieha na hrade hlavne  obnova klenby renesančného paláca, na ktorej  pracujú Pavol Fabián, Michal Hrčka, Miro Matejka, a majster tesár pán Lašák. Známe osobnosti z oblasti praktickej konzervácie ruinálnej architektúry a hlavný organizátor Peter Horanský,  v dňoch 27. až 29. júna 2008 na uhrovskom hrade viedli tvorivú dielňu, zameranú na statickú stabilizáciu torza klenby renesančného paláca.

Do hradu sa dostanete po provizórnom mostíku nad priekopou, ktorý vedie k pôvodnej vstupnej bráne. Do roku 2004 sa na hrad chodilo zo severozápadnej strany, ale vtedy sa tam zrútil asi 17 metrov vysoký eróziou narušený múr. Táto udalosť  zmenila päťpodlažný vežovitý objekt predbránia. Na základe toho  padlo rozhodnutie o obnovení niekdajšieho pôvodného vstupu.

 ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

DEJINY HRADU V KOCKE : - pre štvrtákov

Značne zachované zrúcaniny románskeho hradu sa nachádzajú na boku Nitrických vrchov v nadmorskej výške necelých 600 m. Hrad patrí k najstarším na Slovensku. V r. 1295, nedlho po jeho postavení, ho prevzal Matúš Čák Trenčiansky. Koncom 14. stor. dostal hrad od cisára Ctibor zo Ctiboríc, ktorý ho rozšíril. V ďalších obdobiach sa na ňom vystriedala rada majiteľov. V r. 1848 bol podpálený hurbanovskými vzbúrencami. V dnešnej dobe sú dobre vidieť jednotlivé stavebné slohy hlavne na renesančnom paláci a románskej kaplnke s apsidou. Od r. 1998 tu prebiehajú nutné práce pre záchranu hradu. Je čiastočne prístupný.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 

DEJINY HRADU :   /podrobnejšie /

Neskororománsky hrad vznikol pravdepodobne medzi rokmi 1251 až 1293. Jeho výstavba sa pripisuje trenčianskemu županovi Bášovi, ktorý nadobudol v okolí rozsiahle majetky a mohol túto stavbu realizovať. Možno predpokladať, že na stavebnom vývoji hradu sa tiež podieľal i Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ho v roku 1295 prevzal od Petra, syna Bašu.

V listine Ostrihomskej kapituly z roku 1297 sa sťažuje Petrov syn Mikuláš, že Matúš Čák prinútil jeho a jeho otca Petra pod hrozbou smrti k výmene ich panstva Uhrovec za niekoľko bezcenných dedín v Tekove. Čák vlastnil hradné panstvo Uhrovec až do svojej smrti roku 1321, kedy prešiel do vlastníctva kráľa Karola Róberta. V kráľovských rukách zostal hrad Uhrovec až do roku 1389. V tomto roku ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval svojmu obľúbencovi Ctiborovi zo Ctiboríc, najbohatšiemu magnátovi západného Slovenska, ktorý hrad rozšíril. Patril im až do roku 1434. Keďže išlo o najvýznamnejších a najbohatších magnátov Uhorska, nemožno vylučovať ani ich stavebné aktivity na hrade.

Po smrti Ctibora mladšieho hrad Uhrovec pripadol kráľovi. Ten ho roku 1435 udelil svojej žene kráľovnej Barbore. Uhorský kráľ Albrecht Habsburský jej ho odobral a udelil ho svojej manželke - dcére Barbory - Alžbete. V 15. a 16. storočí sa viedli o hrad majetkovoprávne spory a často menil majiteľov, jedným z nich bol aj Pongrác zo Sv. Mikuláša. Kráľ Ladislav V. Pohrobok mu ho udelil za preukázané verné služby a dal mu ho do dedičnej držby. S  Pongrácovcami  možno spájať stavebné aktivity, najmä zvyšovanie obranyschopnosti hradu.

Koncom 15. a začiatkom 16. storočia nepredpokladáme významnejšie stavebné aktivity na hrade, pretože hrad prechádzal z rúk do rúk a zrejme začiatkom 30. rokov 16. storočia bol v dosť zanedbanom stave. Roku 1530 získal hradné panstvo Uhrovec Peter zvaný Doktor de Zylagy, správca kráľovských príjmov. Roku 1533 mu potvrdil držbu panstva aj kráľ Ferdinand I. Peter Doktor sa oženil s Brigitou zo Slopného a po roku 1533 sa rozhodol pre dôkladnú prestavbu hradu. Pre hrad začalo obdobie hospodárskej aktivity, čo sa opäť prejavilo na stavebných úpravách hradu. Práve v tomto čase (medzi rokmi 1533-1546) sa dobudoval tzv. Dolný hrad a prístup do hradu po moste popod delovú baštu. Kráľ Ferdinand I. po jeho smrti v roku 1547 udelil hradné panstvo Uhrovec Františkovi Zayovi z Čemeru a vdovu po Zylagovi odškodnili vysokou sumou – 5 500 zlatých, lebo na hrade urobil nákladnú prestavbu a obnovu  novopostavených múrov na dolnom i hornom hrade, vyhĺbenie priekopy a cisterny na dolnom hrade... V období renesancie stál hrad bokom od centier veľkých bojových akcií. Vyhli sa mu turecké výboje, aj vnútorné nepokoje, ktoré ťažko postihli okolité teritórium.  V časoch protistavovských povstaní a tureckého nebezpečenstva slúžil ako útočisko pre Zayovcov a okolitej šľachty. Mnohí si na hrade nechali uschovať' svoje cennosti a donačné listiny. V druhej polovici 17. storočia sa však množia spory medzi Zayovcami o údržbu hradu. V priebehu 18. storočia hrad pomaly strácal svoju funkčnosť a okrem niekoľkých drábov na ňom už jeho majitelia trvalo nesídlili. Je zaujímavé, že sa využíval ako väznica. Zayovci z piety k svojmu rodovému sídlu nechali ešte roku 1802 núdzovo poopravovať časť striech hradu, ktoré boli strhnuté počas predchádzajúcej víchrice. V júli 1848 bol hrad podpálený fanatickými panslávmi, ktorí tiež rozkradli vzácne zbierky a hrad začal nezadržateľne pustnúť. Zayovci však svojim životným štýlom výrazne prispeli k zruinovaniu hradu. Sústredili svoj život do pohodlného, monumentálne upraveného kaštieľa v Uhrovci a na hrade udržiavali iba strážne a hospodárske objekty. Hrad postupne pustol a menil sa na ruinu.V

BUDOVANIE HRADU :

Najstaršie hradné stavby sa sústredili okolo trojuholníkového nádvoria na vybiehajúcom skalnom ostrohu. Nádvorie bolo sprístupnené bránou, ktorú chránila veža. K mohutnému románskemu palácu, ktorý dominoval priestoru, pristavili hradnú kaplnku a vysunuli ju na okraj strmého brala. Opevnenie, ako aj základnú románsku dispozíciu nezotrel ani ďalší čulý stavebný ruch v nasledovných storočiach.

V 14. storočí postavil Ctibor na severozápadnej strane nádvoria nový gotický palác. Ďalší majitelia Zayovci posilnili v 16. storočí dolné nádvorie dvojicou okrúhlych nárožných bášt, čím ho premenili na predhradie, ktoré sa stalo ťažiskom obrany. Dobudovali hrad do konečnej podoby. Nachádzali sa tu aj hospodárske budovy hradu. Sem ústil aj prístupový most na pilieroch, vedúci nad terénnou priehlbňou, využitou na obranu.

PRECHÁDZKA HRADOM :

Hrad stojí na vrchole dolomitového skalného ostrohu a lemujú ho zo S a SV strmé skalné steny vysoké  2 až 15 metrov takmer vo vertikálnej polohe.

Delí sa na HORNÝ HRAD  a DOLNÝ HRAD - dolné predhradie.

Dolný hrad - do hradu sa vchádzalo cez most na pilieroch cez šijovú priekopu, hranolovou prejazdnou bránovou vežou. Po pravej strane vidno mohutnú prvú delovú baštu. Vojdeme do 1. predhradia hranolovou bránovou vežou. Po pravej strane je vidno hospodársku budovu, za ktorou je druhá delová bašta a oproti sú zvyšky dvojpriestorového  neskororenesančného paláca. V ľavom zadnom rohu je vstup do horného hradu cez malé predbránie a vstupná hranolová veža.

Horný hrad -  má tvar nepravidelného trojuholníku.  Po ľavej strane vidíme SZ palác s dvojicou arkád, za ktorou stála pôvodná trojuholníková veža, ktorú palác zakrýva.  Dominantou nádvoria je severný  renesančný palác, ku ktorému je na východe, v najvyššie položenom cípe pripojená  KAPLNKA. Z druhej strany, na východe boli na kaplnku napojené  budovy, v ktorých boli dielne.

Renesančný palác - bol najväčší a najmohutnejší z objektov hradu. Bol obytnou budovou s reprezentačnými miestnosťami a dekoratívnymi oknami, krbmi a klenbami. Zachovali sa pod ním aj pivnice a tri miestnosti prízemia. V jednej je krb so zvyškami portálu a omietok. Práce na paláci budú pokračovať spevnením korún murív, doplnením oporných pilierov a oblúkov a prekrytím trvalou strechou. V budúcnosti sa uvažuje s dostavaním klenieb na poschodí, čím sa vytvorí priestor na expozíciu dejín hradu a dobového bývania.

Kaplnka - predstavuje najväčšiu umelecko-historickú hodnotu hradu - je to  Slovenský unikát z konca 13. storočia, s takmer neporušenými priestormi, gotickou nástennou maľbou zobrazujúcou ukrižovanie Krista približne z roku 1400. Po dobudovaní prepadnutých horných podlaží a strechy bude reštaurovaná do pôvodnej podoby a sprístupnená verejnosti.

Rozhovor na hrade :

Po hrade nás sprevádzal pán majster tesár Lašák a dal nám  veľa zaujímavých informácii o hrade -

nájdete ich tu : KLIK

Povesť o hrade....

            Pod rumami uhrovského hradu zurkotajú vlnky potoka Radiše, ktorý sa vinie ako ligotavý had medzi romantickými vŕškami. Neďaleko hradu Uhrovca je cez  Radišu drevený mostík, Okolitý ľud si rozpráva, že na tomto mostíku sa niekedy podvečer zjavujú krvavé šľapaje. Rozhoria sa v zapadajúcom slnku, vrhajú okolo seba zlatisto-krvavý ligot a zmiznú len pri prvých zábleskoch ranných zôr.

            A to  sa stáva odvtedy, čo turecké  vojsko obliehalo uhrovský hrad.

            Nad uhrovským hradom sa kopili čierne mrákavy. Na tvárach malej posádky, ktorá stráži hrad, sa zračí hrôza. Každý sa bojí o svoj život, každý sa trasie pred nepriateľom, ktorý je mocný a zanedlho bude na hrad útočiť.

            Len smelá hradná pani Terézia spokojná sedí pri otvorenom obloku. Na jej tvári niet stopy po strachu. Sedí - rozmýšľa. Prírody a jej hnevu sa nebojí, lebo má svedomie čisté ako slza v nevinnom oku dieťaťa. Bojí sa len Turka, ktorý sa pravdepodobne ešte dnes zjaví pod jej hradom. Počula, že Turek zamýšľa so zemou zrovnať jej vznešené sídlo, ktoré je tak úzko späté s jej životom a ktoré pripomína toľko šťastných chvíľ života ...

            Jej krásnou tvárou preletel v tej chvíli tieň a obrvy sa zvraštili ešte silnejšie.

            Nie je možné odolať Turkovi, ktorý je silný a má aspoň päťdesiat ráz toľko vojska ako ona! Veď na hrade má niekoľko desiatok vojakov a tých sa chytá predtucha porážky, ktorá už sama v sebe vylučuje, aby mohli odhodlane a úspešne bojovať proti Turkovi ...

            „A čo mňa čaká?“ mihlo jej mysľou. „Čo môže čakať mňa? Smrť, pokorenie, hanba, zajatie ...“

            Striasla sa na celom tele a zdvihla zrak k nebesiam.

            - Bože večný a všemohúci! Zanedlho sa pod mojím hradom zjaví krvilačný pohan, ktorému nič nie je sväté. Ale je silný a ja som iba slabá žena len veľmi slabá žena ...

            Zarachotil hrom a oslepujúci blesk vrhol svetlo do tmavej izby.

            Terézia sa strhla, vstala a pevným krokom sa pobrala do hradnej kaplnky.

            Kľakla a dlho sa modlila.

            Búrka neprestávala. Vonku bolo strašne, akoby mal nastať koniec sveta, ale keď sa znovu vrátila do svojej izby, tvár mal úplne spokojnú, nebolo na nej badať ani najmenšej stopy po vzrušení.

            Ľahla si a zanedlho ako ľudia s čistým svedomím usnula tvrdým spánkom.

            A keď sa ružové ráno rozlialo po kraji, stopy hroznej búrky ukazovala len rozvodnená Radiša, ktorej kalná voda dnes tiekla do Bebravy akýmsi zvlášť náhlivým tokom ...

            Slnce sa na nich usmievalo. A akú zázračnú moc majú slnečné lúče! Posádka začala pevne veriť, že príde žiadaná posila, ktorá im pomôže zvíťaziť nad spupným Turkom.

            Ale nevedeli, že Turek je už len niekoľko míľ od nich, práve teraz pochoduje neďaleko Bánoviec; slnce ešte nebude na zenite, keď sa zjaví pod hradom a vyzve ich, aby sa vzdali, lebo ich „hniezdo zrovná so zemou ... “.

            Hradná pani sa hneď zavčas rána zjavila medzi svojimi poddanými. Bola celkom pokojná, ba takmer veselá. Všetci sa jej ukláňali a jej pokoj pôsobil na nich akýmsi otužujúcim dojmom. Bola to prísna pani, ale spravodlivá.

- Držte sa potom statočne a chlapsky! - hovorila. - Nemyslite hneď na to, že Turek musí nad nami zvíťaziť. Málo je nás, i sama uznávam, veľmi málo, ale máme oproti Turkovi výhodu, že sme na hrade, že sa budeme len brániť, zatiaľ čo oni musia  napádať.

- A či posila nepríde? - opýtal sa zúfalo starý veliteľ posádky; všetci zvedavo pozreli na paniu hradu.

- Niet už času, Turek tu bude asi o dve hodiny!

Tváre všetkých sa stiahli do trpkého výrazu. Opanovala ich malomyseľnosť. Ale nikto nepovedal ani slova. Stáli nehybne a s úctou hľadeli na svoju paniu, ktorá tak smelo pozerá do očí skoro istej smrti.

Až po dlhej chvíli predstúpil pred ňu hradný veliteľ a povedal silným hlasom:

- Vytrváme pri tebe, vznešená a dobrá pani, až do smrti, vycedíme za teba i poslednú kvapku krvi. Prisaháme ti všetci, že ťa ani v najťažších časoch neopustíme.

- Neopustíme! - zvolali všetci.

Medzitým turecké vojsko rýchlym krokom tiahlo od Bánoviec ako dlhý jedovatý had, ktorý chce všetko zničiť a nakaziť, čo mu príde do cesty.

Okolo Turkov sa rozprestierali bánovské a uhrovské lesy, ktoré akoby boli šepkali na ich hlavy kliatbu.

Na hrade stál každý na svojom mieste a po povzbudzujúcich slovách hradnej panej a veliteľa sa zdalo, že medzi vojsko vstúpil anjel a rozopäl nad nimi svoje ochranné krídla. Takmer netrpezlivo čakali na príchod Turka ...

Hradná pani stála medzi nimi a stále pozerala smerom na Bánovce ...

- Nepriateľ bude tu asi o pol hodiny!

- Pripraviť sa a smelo do boja! Verím, že nás boh neopustí. Nesmiete zúfať ani vtedy, keby sa vám zdalo, že niet už ani nádeje, aby sme sa zachránili ...

Turka už vidieť.

Ich holé hlavy sa ligocú v poludňajšom slnku. Slnko hreje a Turci spievajú monotónne piesne ...

Ich vodca sedí na ohnivej paripe. Hradnej panej sa zdá, akoby z diaľky pozeral práve do jej očí ...

- Nesmieme sa dať, nesmieme, chlapci! - vykríkla odhodlane.

- Nedáme sa, nedáme! - opakovali všetci.

Turci došli pod hrad. Vodca pozrie hore. Ironicky a pohŕdavo sa usmieva.

Zodvihol ruku na znamenie, aby bolo ticho.

Hradná pani vidí tento odporný úsmev. Zapichol sa jej do duše. Dráždi ju.

Vodca stojí práve na malom mostíku. A dal práve na znamenie, aby bolo ticho.

Hradná pani vidí tento odporný úsmev. Zapichol sa jej do duše. Dráždi ju.

Vodca stojí práve na malom mostíku. A dal práve na znamenie, aby zastalo.

Všetci stíchli. Len v duši hradnej panej reval akýsi divý hlas. Ironický, až pohrdlivý úsmev Turka ju ponižoval. Pozerala na vypínajúceho sa tureckého vodcu s nenávisťou.

- Hej, vy tam hore v tej kuvičej diere! - kričal spupný vodca. - Poddajte sa dobrovoľne, lebo za pol hodiny nezostane z vášho hniezda kameň na kameni!

Potom sa zarehotal a s ním celý turecký tábor.

Hradná pani vtedy už nerozmýšľala. Tento smiech jej vrazil do duše, do mozgu. Natiahla luk. Vypustila šíp. Šíp zahvízdal v povetrí a zapichol sa do pŕs tureckého vodcu. Turek bolestne zareval a spadol z koňa do rozvodnenej Radiše ...

Keď turecké vojsko videlo, že ich vodca je mŕtvy klesol a jeho telo sa ponorilo do vody, opanovalo ho hrozné zdesenie a rozutekalo sa na všetky strany.

Bašov kôň zaerdžal, poobzeral sa a o chvíľu sa pustil aj on za vojskom ...

Nezostalo po nich ani stopy, iba červená kaluž krvi po zabitom bašovi.

Na hrade sa rozprúdila veselica, každý sa tešil a radoval.

Hradná pani sa znovu utiahla do kaplnky ...

Hradní vojaci ešte vždy pozerali za utekajúcimi Turkami, ktorí sa zastavili až niekde neďaleko Trenčína ...

Mŕtve a zohavené telo tureckého bašu vyvrhla Radiša a okolitý ľud ho pochoval na brehu potoka ...

Deň pomaly usínal ... Všade nastalo ticho, velebné, majestátne ...

Zaujímavosti

- V renesančnom paláci horného hradu je zachovalý krb a množstvo arkierov.

- Obec Uhrovec je rodiskom dvoch veľkých historických postáv, Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Školské exkurzie a poznávacie zájazdy sa v Uhrovci veľa nenachodia - stačí zájsť do jedného domu - pretože obaja, Štúr aj Dubček sa narodili v tom istom príbytku.

Viac sa dočítate na tejto stránke :    http://www.uhrovec.sk/rdlsad.php

MOJA FOTOCESTA :

cesta na hrad :

Zaparujeme na konci dediny pri kameňolome....

.....ak si vyberieme pohodlnú cestu  -  tú vľavo, pôjdeme o hodinu dlhšie.....

..my však prejdeme potôčik a ideme zvládnuť náročnejšiu, ale kratšiu cestu - asi tak 40 min.

Prejdeme uličkou medzi ohrady koní

...tie korene sú prekrásne, stúpať po nich je zážitok.... a po lístí a kameňoch.....tiež

...a sme pred hradom :

...ak sa dobre pozriete, uvidíte stopy auta na zemi pred hradom.....

Dolný hrad :

Tak a ideme na hrad .....

Vstupný most z lešenárskych trubiek je "origoš" .. a tie piliere....no, zázrak, že stoja....

Most sa vznáša nad piliermi, ale funguje.....

...vyzerá to otrasne zdola...... že?

no, dosť bolo mosta, akosi som sa nechala fotografovaním uniesť - poďme ďalej :

...vpravo je  Vstupná obranná bašta, prejdeme okolo nej a sme v hlavnej bráne

..takto to vyzerá vnútri :

Bránový kamenný oblúk je po rekonštrukcii, dorobili hore riadny kus :

- museli si dať záležať, lebo onedlho tam pripevnia naozajstnú padaciu bránu....

...a vchádzame bránou na dolné nádvorie, ešte pohľad na bránu zvnútra......  a sme na dolnom nádvorí - dolného hradu :

Dolné nádvorie :

Zaujímavosť : V roku 2004 sa zrútila takmer celá vstupná veža do horného hradu . Zostala iba kopa kameňov pod mostíkom na dolnom nádvorí. Sú roztriedené a pripravené na znovupostavenie veže......- Odkryla  sa tak hlavná brána do druhého hradu a vtedy sa zmenil i vstup pre turistov do hradu.... chodilo sa cez otvor v Južnom paláci, teraz je vstup tak, ako chodili do hradu pôvodne, ale museli dorobiť provizórny most z lešenárskych trubiek...... No ale v blízkom pláne je urobiť most, pilier pod padaciu bránu i celú vstupnú hlavnú bránu do podoby ako to bolo kedysi.

Takto vyzerala  vstupná v bránová eža na horný hrad........a toto z nej zostalo .....  kamene sú pod ňou roztriedené a pripravené na znovupostavenie.....

Dolné nádvorie, pohľad od bývalej vstupnej bránovej veže :

vpravo - vstupná brána v lešení, vedľa prvá, obranná bašta a vľavo hospodárska budova

Hospodárska budova  :

Hneď za hospodárskou budovou je druhá - Južná bašta - spredu to vôbec nevidno, že j to bašta

 - Južná bašta zvnútra  :     

....vedľa hospodárskej budovy je Južná bašta a tá pokračuje torzom Južného paláca...

Hneď ako prejdete bránou do dolného hradu, vľavo sú múry horného hradu a ten roh - to bola pôvodná

románska trojuholníková veža, ktorá slúžila ako väzenie...., no vstup do nej je z horného hradu.....

HORNÝ  HRAD -

Tu sa teda naozaj pracuje:

Ďalšia vstupná brána v podbráni do horného hradu :

..to podbránie je naozaj dlhé, viedlo pod viacero vežových budov - tá prvá sa zrútila...

...ideme, ideme, a pomaly sa nám vynárajú prvé budovy horného hradu

- vľavo je SZ palác, za ktorým je tá trojhranná schovaná veža, kde bolo väzenie

- oproti budova, v ktorej boli sklady a pivnice ...

...a takto romanticky to vyzerá, keď lezieme z pivníc von.....

...No a konečne hlavný objekt z celého hradu - mohutný Renesančný palác, ktorý je práve v rekonštrukcii a usilovne sa v ňom pracuje

- na palác je prilepená v rohu celého horného nádvoria kaplnka - snáď najvzácnejší objekt .... je tam niekde za sudmi....

- no, už ju vidno - oproti je kaplnka, ktorej tiež poopravovali múry a zastrešili ju -  vľavo, ak si pamatáte - renesančný palác...

Od kaplnky dobre vidno SZ palác s dvojicou arkád, za ktorým je schovaná trojhranná veža -

...a takto vyzerá ten Severozápadný palác  /SZ/  z vnútra :

Cisterna na hornom nádvorím- slúžila ako chladnička -

Dole sú sú fotky z  Horného hradu - z vnútra  hlavného - Renesančného  paláca, kde sú naozajstné splachovacie záchody,  truhlice, zachované miestnosti a veľmi čulý reštaurátorský ruch..  tiež podorábali diery v stenách......

...interiér v tomto paláci je zachovalý a zaujímavý ....

...hlavne splachovacie záchody :

-toto je prvý :

a za týmito dverami vpravo bude druhý  :

..tak toto je odpadová džúra - dobré, čo?

...a teraz trocha estetiky - renesančné okno akolusk!

...zachraňovanie stropu pomocou výdrevov - aby sa dalo reštaurovať....

...tu, v tejto časti paláca vidno, koľko toho podorábali ... no musia sa činiť, do zimy.... aby to bolo celé uzavreté a spevnené dorobenými múrmi.

- na rok možno uvidíme i zariadené hradné sály.....

...- toto sú zachovalé dvere do prízemia paláca ..... a nazrieme i tam : tešte sa !

.

...normálne zachovalý KRB!!!!  a ďalšie miestnosti .....  nazrieme i tam .... zo budete čubrneť, čo tam je ....

.........naozajstné truhlice a kadečo.....

....sú tam fotografie z rekonštrukcie, i počítačová animácia, ako to bude vyzerať ....

...toto napríklad sú odfotografované fresky z kaplnky ešte predtým, ako ich zakryli ochrannou hmotou ....

...a jedáleň....

...a spálňa :

- nazriete i do kaplnky, ktorá je vysvätená a uvidíte i ako sme nazerali do krypty pod podlahou v kaplnke a tak.....

- toto sú schody k hornej časti kaplnky, kde je chórus, odkiaľ prihliadal bohoslužbám feudál....

- ten dolný otvor  vedie dolu do hlavnej časti kaplnky -

...ideme dolu do kaplnky ....

...prejdeme cez bránku a sme dnu :

...nakúkame pod podlahu, kde je krypta..... panovníkov už stihli previezť do kostola v dedine..... chvalabohu!

... po strmých drevených schodíkoch ideme hore na vzduch ....

...a vychádzame z kaplnky von  opäť po krkolomných schodíkoch za pánom majstrom tesárom, ktorý nás hradom sprevádzal....

a dal veľa informácií, ktoré ste si mohli na tejto stránke hore prečítať...

a ešte fotky múrov zvonka - toto je renesančný palác a vstupná brána, kde bude padací most...

Renesančný palác v celej kráse ....tá počítačová fotka hneď na úvode ..... je z tejto strany .... :

Obchádzame hrad zvonku a uvidíme zamurovaný pôvodný vchod  cez Južný palác. Tadiaľ sa mnoho rokov vchádzalo....

-pokiaľ sa nezrútila tá veža!

Kaplnka  z vonku:

....a ide sa domov   :

Klasika - záver výletu  v najbližšom pohostinstve pod hradom :

BONUSOVÉ FOTO : stiahnuté z netu :

ako to vyzeralo predtým :

FINITO !