Nová stránka 1

Neskorobarokovo-klasicistický kaštieľ s rozsiahlym parkom sa nachádza v obci Svätý Anton, 5 km južne od Banskej Štiavnice. Toto územie spolu s okolím je zapísané na Listine svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V súčasnosti slúži ako múzeum.

Prístup ku kaštieľu : Kaštieľ stojí pri hlavnej ceste v obci Svätý Anton, kde je hneď pri ceste veľké parkovisko zriadené pre návštevníkov kaštieľa.

Dejiny kaštieľa sa začínajú niekde v 16. storočí. Dovtedy, v 15. storočí, keď obec vlastnili bratia Kazovci, bola ešte súčasťou hradu a panstva Čabraď, ktoré sa rozdelilo. Obec Svätý Anton pripadol panstvu Sitno, ktoré vtedy vlastnili Pálffyovci. Hrad Sitno násilne obsadil Melichar Balassa a od roku 1580 panstvo už pripadlo zase Illésházyovcom. Roku 1629 obec aj s panstvom získal za zásluhy v bojoch s Turkami od kráľa Ferdinanda II. Peter Koháry.

- V roku 1744 po dostavbe reprezentačného feudálneho sídla - jednoposchodového barokového kaštieľa na mieste bývalého stredovekého opevneného hrádku z 15. storočia, sa kaštieľ stal sídlom správy koháryovských majetkov.

- Toto feudálne sídlo vzniklo počas veľkej stavebnej činnosti uhorskej vojenskej aristokracie, oddanej Habsburgovcom. Na jeho stavbe sa vystriedalo veľa významných európskych architektov a umelcov. Kaštieľ vznikal ako dvojkrídlový, s otvorenými arkádami a bol postavený v barokovom slohu. V polovici 18. storočia gróf Andrej Koháry ukončil prestavby a dostavby -na konečné honosné štvorkrídlové jednoposchodové barokovo- klasicistické šľachtické sídlo. Koháryovci vlastnili Svätý Anton až do roku 1826, keď ich rod vymiera po meči.

- Budova kaštieľa v sebe skrývala prvky kalendárnej symboliky - kaštieľ mal 4 vchody (ročné obdobia), 7 arkád (dni v týždni), 12 komínov (mesiace v roku), 52 izieb (týždne v roku) a 365 okien (dni v roku). Dnes túto symboliku už nemožno pozorovať, lebo bola narušená v 19. storočí ďalšími stavebnými úpravami.

- 1826 patrila obec - sitnianske panstvo Coburgovcom. Posledný majiteľ bol bulharský cár Ferdinand Juraj August Coburg, manžel jedinej dedičky koháryovských majetkov Márie Antónie Gabriely. Doplnil vybavenie kaštieľa nezvyčajným nábytkom.

Vyhrotená politická situácia po dvoch balkánskych a prvej svetovej vojne donútila Ferdinanda abdikovať. Odišiel do exilu, kde sa už potom mohol naplno venovať svojím celoživotným záľubám, ktorými boli botanika, entomológia, ornitológia, cestovanie a poľovačky. Veľmi rád chodil na Slovensko, kde sa zdržiaval v kaštieli na Prednej Hore a vo Svätom Antone. Svoju reumu si liečil niekoľkokrát v Piešťanoch, navštevoval aj kúpele Sliač a Korytnica. S obľubou chodil na Sitno, Čabraď a Muráň. Vlastnil terénne auto značky Mercedes, ktoré obdivovali hlavne deti, keď prechádzal svojimi obľúbenými miestami. Slovensko opustil definitívne v roku 1944, kedy odcestoval do Coburgu, kde v roku 1948 umiera. Zostalo po ňom mnoho vedeckých prác a prírodovedných zbierok v múzeách v Coburgu a Sofii, ktoré založil on sám.
K láske k prírode viedol aj svoje deti, s ktorými veľmi rád chodieval na prechádzky.

- Od r.1954 sídlo Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea, špecializovaného celoslovenského múzea s pozoruhodnými zbierkami prírodovednými, historickými i umeleckými.

- Od roku 1962 slúži ako múzeum, keď boli do Sv. Antona premiestnené zbierky lesníckeho a drevárskeho múzea zo Zvolena.

- V roku 1985 vďaka uceleným a autentickým zbierkam bol kaštieľ i s celým areálom vyhlásený za

Prevažná časť miestností, sál a chodieb si zachovala pôvodný interiér z obdobia baroka, rokoka a empíru.

- Na 1.poschodí si návštevník môže prezrieť pôvodné miestnosti od obdobia baroka až po druhú polovicu 19. storočia. Z chodieb osvetlených oknami do nádvoria sú prístupné jednotlivé navzájom poprepájané miestnosti. Vzácnosťami z miestností je Zlatý salón (salón Márie Antoinetty - nábytok bol súčasťou svadobného daru M. Terézie svojej dcére), Čínsky salón s krásnymi kusmi čínskeho porcelánu a Audienčná sála zariadená v štýle Ľudovíta XIV.

- prízemie - expozície loveckých zbraní, vyše 2000 kusov trofejí preparovaných zvierat a tiež zaujímavú zbierku abnormalít.

- Poľovnícka expozícia zo 70.-tych rokov bola v roku 1998 kompletne prebudovaná a skoncipovaná podľa požiadaviek moderného múzejníctva. V súčasnosti zahŕňa nielen sokoliarstvo - históriu a súčasnosť ale i rybárstvo, kynológiu, osobitne zbrane, lov a zver vo výtvarnom umení, trofeje .

- Okolie kaštieľa tvorí historický park s jazierkami, kaskádami a umelou jaskyňou nesúci prvky francúzskej záhradnej architektúry a anglického prírodného parku. Jeho súčasťou je i vzácna drevina - sekvoja obrovská, ktorú dal Filip Coburg vysadiť v roku 1878 pri príležitosti narodenia svojho syna Leopolda.

- Latinský nápis pri slnečných hodinách v tympanone kaštieľa nám pripomína pominuteľnosť času:

„ Hodiny idú a pôjdu hoci nemajú nohy ani krok. Jedna raz však príde a povie Ti odíď. “

- Pri reštaurovaní kaplnky v rokoch 2002-2005 bola použitá aj jedna zo starých technológií - čistenie omietky striedkou bieleho chleba. Pri reštaurátorských prácach bol pri vchode do sakristie objavený unikátny nález. V kamennom otvore bola ukrytá nádoba s mumifikovaným srdcom neznámeho pôvodu.

balzamovane srdce v stene kostola

Dočítajte sa viac o Coburgovcoch tu : http://www.msa.sk/expozicie/umenie-a-historia/coburgovci.html

Koháryovcoch tu : http://www.msa.sk/expozicie/umenie-a-historia/koharyovci.html

Za bránou a nám naskytne pohľad na nádvorie - oproti je veža kostola v kaštieli :

Na prízemí je množstvo rôznych zvierat - akoby to bolo zoologické múzeum zo živočíšnej ríše okolitých lesov :

Po vyše hodinovej prehliadke so sprievodkyňou vychádzame von s plnou hlavou informáicí...