Spišský hrad

Národná kultúrna pamiatka

 Je najväčším hradom na Slovensku. Má rozlohu viac ako 41tisíc metrov štvorcových.   Hrad bol v roku 1993 zaradený na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.  Začal vznikať v 12. storočí a svoju mohutnosť získaval počas ďalších 600 rokov.  

  OTVÁRACIE  HODINY :

11.3.2009 až 30.4.2009 Pondelok až Nedeľa od 9,00 do 16,00 hod. (bez sprístupnenia muzeálnej expozície). V prípade zlého počasia je hrad uzavretý.
    Vstupné: 1,99 € dospelí, 0,99 € deti.
1.5.2009 až 30.9.2009 Pondelok až Nedeľa od 9,00 do 19,00 hod., posledný vstup o 18,00 hod.
1.10.2009 až 31.10.2009 Pondelok až Nedeľa od 9,00 do 18,00 hod., posledný vstup o 17,00 hod.
1.11.2009 do 31.12.2009 Zatvorené
 

Hrad stojí na travertínovej kope prevyšujúcej okolitý terén o 200 m,  neďaleko obce Hodkovce. Svojou rozlohou 41 426 m2 sa považuje za jeden z najväčších hradných komplexov strednej Európy.  
 Skala, na ktorej sa hrad rozprestiera, bola osídlená už v mladšej a neskorej dobe kamennej, ešte pred tým, ako sa tu pohyboval  kedysi  človek neandertálsky.  Prvé praveké hradisko vzniklo na kopci pravdepodobne v piatom tisícročí pre Kristom. Najmohutnejšie osídlenie bolo na prelome 5. a 4. tisícročia p.n.l., kedy na terajšom hradnom kopci sídlil Keltský kmeň Kotínov, alebo Dákov. Na dolnom nádvorí hradu vidieť pozostatky kultovej stavby Keltov. 

Vo vykopávkach sa našli obydlia roľníkov, remeselníkov a ďalšia stavba. Z rôznych znakov možno predpokladať, že už v tej dobe tu bolo  centrum stredného Spiša. Vidno pozostatky valov, ktoré obklopovali  hrad a prechádzali cez jeho najväčšie nádvorie. Hradisko bolo opustené takmer na 900 rokov. Po zániku tohto hradiska v  druhom storočí n.l. vzniklo na susednom kopci, na Dreveníku, /názov podľa dreveného hradu/, ďalšie silné hradisko. Až po ňom sa začína budovať dnešný Spišský hrad.

 Významným zistením archeológov   bolo, že sa podarilo datovať najstaršiu architektúru hradu, kruhovú obytnú vežu , postavenú v 11.-12. storočí a ktorá zanikla v prvej polovici 13. storočia. Bola prvou kamennou časťou, ktorú na tomto kopci nechal v polovici 12. storočia vystavať kráľovský rod Arpádovcov, bola to veľká obytná a zároveň strážna veža. Kvôli tektonickým posunom pukali  a lámali sa jednotlivé časti veže. Práve  v podloží táto prvá veža na konci 12. storočia spadla.
Kruhová veža stála hore na hradnej akropole. Dnes z nej zostali už iba základy. Krátko  po jej páde, zhruba na začiatku 13. storočia, začali po obvode celej hradnej akropoly budovať prvý hradobný múr a na najvyššej časti hradu Románsky palác a dnešnú vežu a ďalšie časti horného hradu.

 V roku 1241 dobýjali hrad- Tatári (Mongoli), ktorí však po roku plienenia Spišský hrad nedobyli a odišli.  Keďže sa hrad,  počas tatárskeho vpádu výborne osvedčil, kráľ Belo IV.  daroval v roku 1249 spišskému  prepoštovi Matejovi miesto na postavenie hranatej trojposchodovej obytnej veže a paláca -  tzv. prepoštský palác, a románsku kaplnku kde prepošt sídlil, kým sa nepresťahoval do  nového, reprezentatívnejšieho sídla -  Spišskej Kapituly. Túto vežu neskôr začali využívať ako sklad pušného prachu. Práve preto tu už dnes nestojí.

POVESŤ HOVORÍ -  Veža vyletela do vzduchu, keď sa raz v noci v 16. storočí do hradu pokúšal dostať jednej lúpežný rytier, nazývaný Šarško. Podplatená hradná posádka pomohla celej družine Šarška vyliezť do hradu po lane, no keď liezol ako posledný Šarško, jeden z hradných vojakov preťal lano. Šarško spadol z hradieb a zabil sa. Zbojníci začali urputne bojovať s hradnými vojakmi a nejakou nešťastnou náhodou sa zapálil pušný prach vo veži. Veža vyletela do vzduchu. Výbuch bol taký silný, že vytrhol aj časť hradného múru a do vzduchu vyletel aj kapitán Spišského hradu, ktorého telo našli až o 3 dni na dolnom nádvorí pod nánosom balvanov a sutín.

V druhej polovici 13. storočia, sa  hrad  stal strediskom kráľovskej župy. Často na ňom sídlili významní hodnostári. Neskôr patril kráľovnej Alžbete Kumánskej, matke Ladislava IV. O hrad  bojoval aj Matúš Čák Trenčiansky, ale hrad sa ubránil. Krátko nato ho goticky prestavali a rozšírili.

    V roku 1443 ho získal Ján Jiskra z Brandýsa, bojujúci za práva Ladislava Pohrobka.  Na úbočí pod hradom postavil malú opevnenú pevnôstku, potom dal vybudovať opevnenie veľkého dolného nádvoria a na hrade nechal veľkú vojenskú posádku - vojaci a však utáborili  vedľa hradu, na mieste dnešného dolného nádvoria, ktoré vtedy ešte neexistovalo. Žili v stanoch a uprostred táboriska pre ich veliteľa postavili malú okrúhlu kamennú pevnôstku a v nej dom. Žoldnieri potom s pomocou kamenárskych majstrov postavili okolo vojenského táboriska hradobný múr. Vzniklo posledné predhradie Spišského hradu - dnešné dolné nádvorie -  hrad dostával  pomaly dnešné rozmery a vzhľad. 

V roku1464, panovník Matej Korvín  daroval tento doteraz stále kráľovský hrad šľachticom Imrichovi a Štefanovi Zápoľským, ktorí ho zmodemizovali a dobudovali. Postavili novú kaplnku, zvýšili a zosilnili vežu, v gotickom duchu upravili románsky palác.  Najvýraznejšie sú výstavba hradnej neskorogotickej kaplnky sv. Alžbety a západné neskorogotické paláce. Na hrade sa narodil aj posledný uhorský kráľ a posledný majiteľ z tohto rodu pred Habsburgovcami Ján Zápoľský, pretože  prehral boj o uhorský trón a hrad skonfiškovali v marci 1528  Habsburgovci. Ale už v roku 1531 ho darovali Turzovcom, ktorí  dali mnohým jeho budovám renesančný charakter. Keď v roku 1636 po mužskej línii vymreli, získali hrad Csákyovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1945.

Na hrade ostala len vojenská posádka, ktorá ho však po požiari roku 1780 opustila - do hradu udrel blesk, vypukol veľký požiar, ktorý hrad silno poškodil. V ďalšom období  ľudia z okolia hradu odnášali  kamenný materiál na stavbu svojich príbytkov, pretože aj Čákyovci použili kamene ruín v nových sídlach - budovali v okolí pohodlné kaštiele.

  Od toho času bol hrad zrúcaninou. Až v posledných rokoch sa po dôkladných výskumoch opravuje, konzervuje a niektoré častí sa rekonštruujú. Dolné nádvorie bolo už v roku 1983 sprístupnené verejnosti.

Prechádzka hradom :

  Do hradu sa dá  dostať až dvomi bránami- cez dolnú bránu od Spišského Podhradia, a  hlavnú vstupnú bránu z východnej strany.  Keď vchádzame do hradu od Hodkoviec, všimneme si najprv dômyselné opevnenie niekdajšej hlavnej brány. Každé predhradie malo  samostatný obranný systém s vlastnými vstupnými bránami suchými  priekopami, a rozličnými obrannými prvkami vrátane tajných výpadových bránok z hradu. Dnes osamote stojace murované stÍpy bolí pôvodne pospájané brvnami a tvorili prvú čiaru obrany. Za nimi bola hlboká priekopa, potom vysoký múr vytvárajúci predbránie. Až tak sa dostaneme k veži s gotickou bránou z 15. storočia, pred ktorou bolo prepadlisko. Brána sa dala zatvárať nielen padacím mostom, ale aj silnou mrežou, ktorá sa dala spustiť zhora. Uprostred stredného nádvoria, do ktorého sa dostaneme, stál dom polkorába, okolo múrov boli ubytovne posádky a vzadu sýpky. Na ľavej strane vedie silná brána do dolného veľkého nádvoria. Bolo postavené ako posledné  v polovici 15. storočia. Pred jeho vybudovaním stál pred touto bránou barbakan, t. j. veža, cez ktorú bolo treba prejsť, aby sa človek dostal k bráne.

  Horný hrad je najstaršou a najcennejšou časťou hradu.  Oproti vstupu je do skaly zapustená cisterna,  vpravo románska brána, pred ňou sú múry pochádzajúce z posledných stavebných úprav hradu v 18. storočí. Na druhej strane sa nachádzajú pôvodné gotické a renesančné obytné budovy majiteľov a užívateľov hradu, upravené dnes ako vyhliadkové plochy do  okolia.

Na ruinách sú zachované gotické i renesančné portály a okná. Uprostred priestoru je donjon - kruhová veža, pochádzajúca z polovice 13. storočia, prístupná pôvodne len z výšky prvého poschodia. Za ňou je mohutné murivo okrúhlej stavby, považovanej donedávna za cisternu. Ide však o zvyšky deštruovanej pôvodnej hradnej veže z 11.-12. storočia, ktorá zanikla  v dôsledku deštrukcie podložia. Arkády spájajú dnešnú vežu s gotickou kaplnkou z 15. storočia, za ktorou sa nachádza najcennejšia časť hradu, mohutný, pôvodne trojpodlažný románsky palác, ktorý bol v 15.-16. storočí goticky upravený. Z pôvodnej architektúry sú najkrajšie jemné stĺpiky združených románskych okien s hlavicami. Staviteľmi týchto objektov boli v 13. storočí kamenári zo severného Talianska. Pri výskume sa pri dnešnej veži našla vyhĺbená obdĺžniková jama, ktorá mohla slúžiť ako cisterna alebo ako ľadovňa.

Vďaka hradbám a rôznym obranným systémom každého pedhradia, vysokým skalám a rozličným obranným prvkom,  hrad nikdy  nebol dobytý  .
- 1961 bol Spišský hrad vyhlásený za jednu z prvých Národných kultúrnych pamiatok

- 1969 – 70 začali na hrade intenzívne archeologické a rekonštrukčné práce.

- 1985  - sprístupnené  malé múzeum,  hradná mučiareň, ktorá je jeho súčasťou, s mučiarenskými nástrojmi.

 

O krásnej Hedvige

Jedná z povestí hovorí, že v mučiarniSpišského hradu bolo kruto mučených aj niekoľko vojakov hradnej posádky, ktorí zanedbali svoju povinnosť... Pred mnohými vekmi žil na hrade mocný pán Filip, ktorý mal prenádhernú manželku. Z ich veľkej lásky sa im narodilo dievčatko, ktorému dali meno Barbora. Krásna manželka hradného pána však skonala a o malú Barboru sa starala slobodná sestra pána Filipa, vychýrená krásavica Hedviga. Pri jednej z poľovačiek Filip nechtiac v lese zastrelil malého chlapca. Bol to syn istého poľského šľachtica. Ten prirodzene prisahal Filipovi pomstu. Filip svoju dcérku nesmierne miloval a preto, keď odchádzal s celou svojou družinou na ďalšiu z mnohých poľovačiek, dal príkaz, aby do hradu nikoho nevpúšťali. Medzitým si Poliak najal vojsko lúpežných rytierov, s ktorým pritiahol k Spišskému hradu. Chcel ho dobyť a vykonať pomstu na malej Barborke. Lenže Spišský hrad bol vojensky nedobytný a preto poľský šľachtic vymyslel lesť. Dal povel na ústup, no z vojska vybral toho najkrajšieho vojaka, ktorý vedel spievať a hrať na hudobný nástroj. Prezliekol ho za potulného speváka, igrica a vyslal ho na hrad. Keď sa na druhý deň zjavil pred hlavnou vstupnou bránou, nikomu ani len na um neprišlo, že je to nejaký prezlečený nepriateľ. Vpustili ho do hradu. A čo sa nestalo? Hedviga sa do neho zamilovala. Zabudla pritom na malú Barboru. Raz večer otvoril igric tajné dvere do hradu, vpustil niekoľko nepriateľských vojakov, ktorí Barboru z hradu uniesli. Utiekol s nimi i igric. Keď sa Hedviga z opojenia lásky spamätala, už bolo neskoro. Z poľovačky sa vrátil pán Filip. Keď sa dozvedel, čo sa stalo, pochytila ho neovládateľná zúrivosť. Hradnú posádku dal mučiť a chcel potrestať i nešťastnú Hedvigu. Tá však už bola potrestaná dostatočne. Pomiatla sa na rozume a skočila z hradnej veže. Svoju dcérku už nešťastný pán Filip nikdy nevidel. Hedviga vraj ešte aj dnes po nociach blúdi hradom a vyvoláva Barborkine meno, dúfajúc, že ju nájde..

    Len zo samotného hradu vidíme jeho nádhernú polohu i krásnu architektúru, pre ktorú sa oplatí vynaložiť sily na výstup na hrad.

ZDROJE  : 

www.hrady.sk          www.mesto.sk       www.zamky.sk  

     FOTOGRAFIE  hradu na tejto stránke sú prevzaté :www.spisskyhrad.sk

http://www.spisskyhrad.sk/fotogaleria/fotogaleria.html