Nová stránka 1

Šiatorská Bukovinka, Okres: Lučenec, Kraj: Banskobystrický, Stolica: novohradská

Hrad jedinečným prírodným výtvorom na Slovensku, na hraniciach s Maďarskom a je skutočnou raritou. Je postavený z netradičných bazaltových /čadičových/ šesťhranných stĺpov a jeho malebnosť ho radí medzi naše najkrajšie hrady ... Asi 3 km od neho sa dvíha štít s hradom Šalgó, lávový prúd Mačacia z blízkej sopky Medves. Na severe rozoznať Fiľakovo s hradom, severozápadu kraľuje masív Šiatra. Raritou je kamenné more a kamenný vodopád tesne pred hradom.

Hrad je v chotári obce Šiatorská Bukovinka a je v bezprostrednej blízkosti Slovensko-Maďarskej štátnej hranice, tesne nad maďarskou obcou Somoskő. Náučný chodník k hradu je súčasťou N árodnej prírodnej rezervácie Šomoška.

Peši sa na hrad sa dostaneme z dediny Šiatorská Bukovinka. Za 30 - 40 minút prídeme k vstupu na začiatok náučného chodníka. Na konci dediny odbočíme hore doľava a po

sa štrkovitou cestou dostaneme k vstupu do Národnej prírodnej rezervácie Šomoška, kde je veľké strážené parkovisko s terasou a miestom na opekanie a oddych.

Pokračujeme ďalej po 1,6 km dlhom náučnom chodníku so 7. zastávkami a ktorý nás dovedie až na hrad. Cestou môžeme vidieť zaniknutú obec Mačacia aj s colnicou z čias kameňolomu, zastaviť sa na vyhliadkovej veži, osviežiť prameňom pri jazierkach, obdivovať kamenné more a kamenný vodopád. Z hradu musíme zostúpiť tým istým chodníkom, alebo prejsť okolo hradu do Maďarska.

Nachádza sa na ploche 40 x 100m na severnom svahu hradného vrchu. Skladá sa z úlomkov zo stĺpov bazaltu.Táto kamenná stráň vznikla zvetraním skalných výstupov bazaltu na hradnom vrchu a má prirodzený pôvod. Vzniklo počas chladných periód v pleistocéne- staršie štvrťohory. Rozpad stĺpov zapríčinila často zamŕzajúca voda, ktorá natiekla do medzier medzi stĺpy a jednotlivé kusy sa rozpadávali a hromadili v podobe sutiny na miernom svahu.

Stĺpy kamenného vodopádu vznikli pred 4 miliónmi rokov, vtedy, keď cez zlom v pieskovci prerazila bazaltová láva. Časť sa vyliala po povrchu, v trhline však zostala mohutná žila, ktorá tuhla pomalšie, ako láva na povrchu. Toto pomalé chladnutie spôsobilo vznik stĺpcovitej odlučnosti. V takejto ohnutej forme sa 9 metrový vodopád radí medzi európske unikáty. Po výzdvihu územia a erózii mäkších pieskovcov sa časť žily odkryla. Stĺpy majú nie náhodou 5 - 6 boký tvar. Najracionálnešie využitie priestoru predstavuje práve takáto forma (napríklad aj včelí plást je podobne usporiadaný). Absolútnou raritou Šomošky sú však veľmi malé rozmery (15 cm) a neuveriteľná pravidelnosť stĺpov. Celý hradný vrch je nimi vlastne tvorený, vidieť to pod západnou baštou, aj v studni a cisterne na hrade.

Vznikla z dôvodu rozsiahlej ťažby bazaltu najmä v 20-tych rokoch a 30-tych rokoch 20. storočia. Bolo tu vybudovaných 48 bytových jednotiek, s budovou školy, 3 nocľahárňami, kanceláriou, obchodom a dvomi budovami finančnej stráže. S útlmom ťažby kameňa zanikla aj osada. Dnes po budovách zostali len múry a základy.

Hrad založili Kačicovci na prelome 13. a 14 storočia po tatárskom vpáde. Na jeho stavbu použili miestny materiál - bazaltové stĺpy. Jeho podoba z toho obdobia nie je známa, zrejeme bol bezvežový a s trojuholníkovým pôdorysom. Až v stredoveku mu pribudli gotický palác a východná vstupná veža.

Počas jeho existencie, ako na všetkých hradoch, aj tu sa vystriedali rôzni majitelia, však tento - nikdy nebol kráľovským hradom.

1323 - po smrti Matúša Čáka - Kráľ Róbert daroval hrad za vernosť Tomášovi Szécsényimu. Vtedy boli pre hrad zlaté časy, kde sa často hýrilo, až musel hrad Ladislav Szécséniy dať do zálohy

1461 - po vymretí rodu Sečényových prešiel kráľovskou donáciou na Orsághovcov a Losonczyovcov a neskôr sa stal majetkom Losonczyovcov. V tomto období - v 16. storočí - bol hrad rozšírený o dve delové bašty, barbakan a dve budovy na severnej a južnej strane.

V roku 1596 - dobyli hrad Pálfy a Tiefenbach a získal ho Žigmund Forgáč po svadbe s Annou Lošonciovou.

1618 - hrad opevnili. Vtedy bol vybudovaný vysunutý polygonálny bastión, zvačšili sa obytné priestory.

1703 - stavovské Rákociho povstanie - Forgáč sa k nemu pridá a po potlačení povstania Forgáč o hrad príde a cisárske vojská ho čiastočne zbúrali. Pomohol ho z časti zachrániť vtedajší kancelár Pavol Ráday, ktorý ho vlastnil v zálohu. No poškodený hrad začal chátrať.

1826 - zhorela posledná veža zasiahnutá bleskom. Majiteľ zvyšné priestory dal rozboriť, aby neposkytovali útulok nežiaducim živlom.

1972 - sa začala čiastočná rekonštrukcia, ktorá hrad zachránila . Rekonštrukčné práce postupne prebiehajú až do súčasnosti.

Zo Šiatorskej Bukovinky prídeme autom až na toto vstupné parkovisku k náučnému chodníčku, ktorý končí na hrade.

Náučný chodník i hrad je na hraniciach s Maďarskom - na každom kroku vidíme stĺpik vyznačujúci hranice :

Oproti nej je vyhliadková drevená vežička - vidno hra Šomošku a za ním maďarský hrad Šalgó

Zaujímavá je i stanička s pôvodným vozňom, v ktorom prevážali z kameňolomu kamene :

..a sme na hrade - z čadičových stĺpov vidno už len časť barbakanu vstupnej bašty

Kúpime si vstupenky a po schodoch s úplne novučkým zábradlím vychádzame k vstupnej bráne :

Tu býval gotický hradný palác ...vľavo vidno iba vonkajšiu stenu s oknami, ktorú na ďalšom obrázku uvidíme celú:

Interiér južnej obrannej chodby - na konci ktorej je → mohutná južná delová bašta :