Učebné pomôcky - Vlastiveda - Zámok Smolenice

Zámok

SMOLENICE

4. august 2009

Národná kultúrna pamiatka

Hrad sa nachádza

v obci Smolenice, Okres: Trnava, Kraj: Trnavský

Obtiažnosť : žiadna

Prístup k hradu :

Od kostola, kde zaparkujeme, vychádzkou 10 min. až po zámok.

Dejiny a budovanie hradu /zámku/ :

Zo začiatku to bol hrad :

 Smolenický hrad je relatívne mladý. Hrad vznikol v obci Smolenice v 15. storočí ako posledný zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch. Patril uhorskému kráľovi Žigmundovi Luxemburskému a plnil funkciu strážneho hradu pri obchodnej Českej ceste.  S tal sa  centrom a sídlom Smolenického panstva. Neskôr patril pezinským a svätojurským grófom a od začiatku 16. storočia rodine Országovcov, ktorí r.1567 po mužskej línii vymreli.  Cisár Maximilián dal panstvo doz álohu Krištofovi Ungnadovi.Potom hrad koncom 16. storočia vyženilTomáš Erdody a potom ho takmer dve storočia vlastnili. Za posledného Erdodyovca - Krištofa III. hrad upadal, lebo nebolo finančných prostriedkov na údržbu. Na konci 18. storočia hrad spustol. V roku 1777 preberá Ján Pálffy Smolenické panstvo do zálohu a na začiatku 19. storočia vyhorel, takže zostali z neho iba ruiny, z ktorých vyčnievala len päťboká hlavná veža a bašty vonkajšieho opevnenia.  Dielo skazy bolo dovŕšené v období napoleonských vojen, keď zhorela hlavná budova hradu aj s vežou.

A potom to už bol zámok :

Terajší Smolenický zámok sa začal budovať na rumoviskách hradu z roku 1853. Výstavbu hlavnej budovy začal až v roku 1911 nový majiteľ Jozef Pálffy starší. Záverečný vzhľad Smolenického zámku sa začal budovať na začiatku 20. stor. za majiteľa smolenického a dobrovodského panstva grófa Juraja Pálffyho st. Prvé práce na hradbách zámku sa začali už v roku 1887 úpravou bášt. Bašty zo starého hradu zostali, iba sa nadstavili a zastrešili. Gróf Pálffy dal zámok postaviť vo vlastnej réžii podľa návrhu architekta Jozefa Huberta. Vedenie stavby zveril architektovi Pavlovi Reiterovi z Bavorska. Na stavbe pracovalo veľa skúsených majstrov z mnohých krajín ale aj z obce. Úplne využili hmotu vtedy stále existujúceho pásu goticko-renesančného vonkajšieho opevnenia. Jadro hradu vytvorila do pravéjouáhla dva krát zalomená hradba, ktorej konce nad východným skalným zrázom spojil múr s dvoma baštami.Mohutná stavba hlavnej budovy sa skladá z dvoch krídiel: ľavé krídlo smeruje od veže na juhovýchod a pravé krídlo severovýchodným smerom. Celá budova i s vežou sú zhotovené zo železobetónu. Ako predloha k výstavbe slúžil zámok v Kreuzensteine pri Viedni.

Prvá svetová vojna bola príčinou prerušenia stavebných prác na zámku. Niektoré miestnosti boli len provizórne upravené a bol v nich umiestnený archív rodu Pálffyovcov. Až do skončenia druhej svetovej vojny sa na stavbe nepokračovalo.

V roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát, zámok prevzala SNR a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Zámok bol dostavaný, zariadený a 26.6.1953 bol odovzdaný SAV, aby sa stal reprezentačným miestom pre stretnutia vedcov z celého sveta. Interiér sa zrekonštruoval a zmodernizoval tak, aby sa dal využívať na rozličné vzdelávacie podujatia. Počas celého roka sa tu usporadúvajú desiatky konferencí, sympózií, odborných seminárov, ktorých sa zúčastňujú vedeckí pracovníci z celého sveta. Prostredie je vhodne prispôsobené na tento účel, poskytuje reprezentačné priestory na pracovné a spoločenské stretnutia a ubytovacie priestory.

 Na hrade môžete okrem usporiadania svadby aj prespať, treba sa dohodnúť so správcami.

Z pôvodného hradu sa dochovala časť vonkajšieho opevnenia s delovou baštou. Súboru budov dominuje veža, pod jej strechou je vyhliadková terasa. Veľkosť hradného paláca zvýrazňujú štíty, strmé strechy a veže. Na opevnenom nádvorí je kaplnka a delové bašty. Vo vnútri zámku sa nachádza niekoľko štýlovo upravených salónov a chodieb, ale nenachádza sa tu žiadne historicky cenné vybavenie. Jediné, čo pripomína Pálfyovcov je kópia jedného ich obrazu.

Pre verejnosť je zámok otvorený v letných mesiacoch júl – august.

Historické foto

Zdroje :

Informačné tabule na zámku

http://www.geoinformatika.sk/content/view/165/5/lang,slovak/

http://www.muzeum.sk/default.php?obj=hrad&ix=smoz

FOTODOKUMENTÁCIA :

Na prehliadke nám niektoré miestnosti neukázali, lebo tam boli hostia, tak tietov fotky sú prevzaté zo stránky :

http://www.kcsmolenice.sav.sk/?lng=sk&charset=&doc=basinfo-centre

a tento zo stránky www.muzeum.sk

Moje fotografie :

KONIEC