Nová stránka 1

Zrúcanina gotického hradu sa nachádza na strednom Slovensku neďaleko Žiaru nad Hronom nad obcou Šášovské Podhradie. Stojí na skalnom brale pôvodne nazývanom Orlí kameň nad údolím Hronu, 320 m.n.m.

Z obce Šášovské Podhradie odbočíme za malou budovou múzea - kde je pamätná izba Združenia na záchranu hradu Šášov a po značkovanom chodníku až k hradu. Budova sa nedávno zriadila, sú v nej historické dobové predmety. Na obnovu hradu môžete v nej prispieť kúpou pohľadnice, či zaplatením vlastnoručne vyrazenej mince. Na začiatku turistického chodníka je informačná tabuľa, ktorá informuje o histórií hradu. Výstup trvá asi 15 minút dosť strmým chodníkom k hradu. Hneď na začiatku je zriadená plocha s akýmsi malým prírodným reštauračným zariadením na rôzne slávnosti. Bolo tam však dosť porozhadzovaných odpadkov.

Prvý raz sa spomína v listine z roku 1253. Jeho majiteľom v tomto čase bol ostrihomský arcibiskup Vančaj. V starých listinách sa i spomína pod menom "Castrum de Susol".

Neskoršie hrad sa stal kráľovským majetkom. V rokoch 1320-1329 boli na Šášove hradnými kastelánmi štiavnický komorný gróf Ján a Imrich Bečej.

V čase gotiky a renesancie často menil majiteľov. Kráľ Žigmund ho daroval v roku 1424 kráľovnej Barbore, 1447 ho mal v rukách Ján Jiskra. Kráľovná Beatrix, manželka krála Mateja Korvína, ho v roku 1490 darovala Dóczyovcom, ktorí ho prestavali na renesančnú pevnosť. Vlastnili do vymretia rodu v roku 1647. V roku 1650 získal hradné panstvo kúpou Gašpar Lippay. Za thökölyovského povstania v roku 1677 sa povstalci zmocnili hradu a vyplienili ho. Odvtedy bol v správe eráru a keďže už stratil svoju obrannú funkciu, od 18. storočia pustol.

Keď vystúpate strmším chodníčkom na hradný kopec, zatočíte doľava k hradu a prejdete 1. hradnou bránou, ani o tom neviete. Skoro vôbec ju nevidieť. Naznačuje to len pár kameňov." Záchranári" hradu by to mohli vyhrabať a trochu zreštaurovať. Bolo tam kedysi veľké II. predhradie, kde bola studňa. Opodiaľ mali vybudovanú i pivnicu, v ktorej skladovali pivo. Po ľavej, západnej strane je strmá roklina so stromami. Tam kedysi stálo dlhé vysoké hradné opevnenie. Po pravej strane vidíte múry hradu. Opevnenie končilo pri 2.bráne, za ktorou je akési maličké predhradie, ktoré bolo kedysi barbakan s bránou a s poschodiami. Jeho stena má vľavo do rokliny dosť poškodené dva otvory až po zem. Zrejme tam bolo zábradlie, no teraz to hrozí nebezpečenstvom spadnutia do rokliny.!!!! Vojdete okolo rozpadnutých okien, zatočíte doprava, a prejdete 3.bránou. Naskytne sa vám pohľad na veľkú vonkajšiu stenu hradnej vysokej, ale úzkej budovy severného paláca. Sú na nej rozoznateľné poschodia, okná a omietky v jednotlivých miestnostiach. Vľavo je vysoká valcovitá veža s torzom zadnej steny s okienkami. Bola dominantou hradu a zrejme mala obrannú funkciu a bývala v nej armáda. Jej múry majú hrúbku okolo 3 metrov a vnútorný priemer veže je zhruba 6 metrov. Potom sa budete šplhať dosť neschodným terénom vnútra hradu, prídete až k hornému - východnému hradnému palácu a ďalej sa dá ísť len obťažne - je to veľmi strmé. Na podlhovastom nádvorí je kruhová kamenná cisterna na vodu. Zbadáte ju až na poslednú chvíľu, lebo je zarastená kríkmi. Kamene hradu držia pokope len zázrakom. Neskôr keď pristavili severný palác, vybudovali aj druhú cisternu, keďže stále zápasili s nedostatkom vody. Dá sa objaviť tiež, ale je úplne zarastená kríkami. Vtedy prestavali aj východný palác. Nakoniec vyriešili problém s vodou, keď pristavili studňu v II. predhradí.

Zaujímavosťou hradu je veľký krb, ktorý ľahko zbadáte. Mala by tam byť unikátna kresba hradu na stene.... ja som ju nezbadala.....

Je to krásny a malý hrad. Je dlhý iba 75 metrov a široký 16 metrov. Určite by bol veľmi pôsobivý a krásny, keby sa ako-tak zreštauroval a spevnili sa múry. Bolo by načase, lebo možno zajtra sa zrúti úplne. Kedysi sa tam niečo robilo, vidno naukladané kopy kameňov pri múroch...ale to je asi všetko.

Povesť o šašovi

Zvolenský hradný pán vracal sa z poľovačky deň čo deň mrzutejší. Horu prechodil krížom-krážom a medvede akoby zem prehltla. Aj dvorný blázon si z neho utiahol. Vraj, či mu nemá zver nadháňať? Keď tak, nuž dobre. Ráno ho pán vzal za slovo. Šli, a šli. Slnko sa už schyľovalo k obzoru, keď konečne naďabili na maca huňatého. Dobre abo nebárs. Zoči-voči vytúženej koristi lovec chybil. Bolo zle. Šašo po poľovníckej sláve netúžil, ale keď videl, ako vydráždená ozruta spoločníka mu krvaví, chytil sekeru a ťal. Tak sa stalo, že na brale nad miestom zápasu pán dal vystavať hrad a z vďačnosti ho daroval svojmu záchrancovi. Po ňom pevnosť nazvali Šašovom.

Legenda o hrade

Údajne existuje tajuplná podzemná chodba, ktorá mala viesť z hradu až do kaštieľa v Ladomerskej Vieske. V nej sa nachádza zasypaná žena s dieťaťom i manželom, ktorí tam našli svoju smrť počas požiaru v ladomerskom kaštieli začiatkom 17.storočia pri pokuse uniknúť plameňom.

Archeologcký výskum

V roku 1979 nadviazala Okresná pamiatková správa v Žiari nad Hronom historickoarcheologickým výskumom hradu Šášov na predchádzajúce trojročné odpratávanie sutiny z jeho interiérov a začala v areáli mestského hradu v Kremnici, národnej kultúrnej pamiatky, systematický výskum. Obidva výskumy sa realizovali ako súčasť obnovy stojacich architektúr, resp. ruín. Vedením bol poverený autor, externý spolupracovník Okresnej pamiatkovej správy v Žiari nad Hronom.

Do dispozície horného hradu pribudol severný palác dlhý 33 m. Na prízemí sa rozprestieralo päť funkčne odlišných miestností so samostatnými vstupmi. V strede paláca bola situovaná kuchyňa s priestranným vyvýšeným murovaným ohniskom. V omietke nad ohniskom sa zachovala unikátna kresba anonymného autora, na ktorej zobrazil pohľad na hrad pred jeho zničením. Neznámy autor zreteľne zobrazil hlavné časti horného hradu a bralo s prístupovou cestou pod ním. Ide o verné zobrazenie jednotlivých architektúr. Dominantný východný palác je nakreslený so štyrmi štítmi sedlových striech, ozdobených vlajkami. Kresba zachytáva i severný palác, západným smerom klesajúce nádvorie, vežu nad vstupnou bránou a vežičku nad vstupom do prvého predhradia. Kompozíciu obrazu dotvára nečitateľný nápis v ráme nad severným palácom a rozvilinový motív.

Prečítajte si ak chcete nejaký článok o obnove hradu Šášov na www.obnova.sk - tam píšu," v čom to vázne"