Použité zdroje:         www.sme.sk     www.hiking.sk  www.ubytujsa.sk   www.zamky.sk    www.skrz.sk

Pustý hrad -

Starý Zvolen

 Pustý hrad  je nazývaný od 19. storočia

Od roku 1965 je Pustý hrad zákonom chránenou národnou kultúrnou pamiatkou.

Prístup k hradu : Autom  zo Zvolena smerom z mesta ponad cestu E-58 až k zimnému štadiónu. Potom je to asi 5 minút k úpätiu hradného vrchu. Dá sa zaparkovať priamo pred chodníkom na hrad, ktorý je prudko stúpajúci. Treba zvládnuť prevýšenie 271 metrov! Vstup je voľný.

---

Opis hradu :  

    Stredoveké zrúcaniny Pustého hradu patria medzi  najstaršie  na Slovensku, skrývajúce sa  sčasti v lesnatom najvýchodnejšom výbežku Štiavnických vrchov, nad sútokom Hrona a Slatiny,571 m n.m.,  2 km od Zvolena. Rozloha hradu je takmer 8 hektárov. Tvoria ho dve časti - Dolný hrad, mladší zo 14.storočia.- ktorý je ťažko rozoznateľný a  zarastený stromami a Horný hrad starší -  z 12.-13st., - ktorý je po dlhodobých výskumoch archeológov očistený od stromov, časti hradu sú odkryté a zakonzervované. Strednú časť medzi oboma hradmi v dĺžke 380 m tvorí zväčša skalný hrebeň. Z hradu je krásny výhľad na okolie. Na Hornom hrade stále  prebiehajú archeologické práce a  rekonštrukcia objektov.  Pri návšteve hradu môžete pozorovať  prácu archeológov. Majú tam postavený zrub, s číslom popisným a dajú Vám i razítko do Turistického pasu.... ak ho teda máte. Obraz hradu sa tak  pre turistu z roka na rok mení. Kto na Pustom hrade posledné roky nebol, oplatí sa tam ísť pozrieť, bude príjemne prekvapený!

na začiatku výstupu na hrad	Dolný hrad - zarastený stromami, v pozadí vidno hradby	kamenná ihla - veža- jediný fragment v Dolnom hrade
vstup do hradu - gotická bránička vytvorená dodatočným prielomom v románskej hrobke	vedúci archeológ mi dáva razítko do preukazu	zrubová chatka archeológov
cestička na hrad stúpame do prírodných schodov	takto to vyzeralo kedysi - Dončov hrad	práve sme prešli gotickú bráničku a pozeráme vpravo -mostík do brány cez priekopu do Dončovho hradu

 

 Cesta na hrad :

    Je celkom zaujímavá, najmä v lete -  je to chladivý chodníček  stúpajúci v serpentínach pomedzi obrovské stromy a dajú sa nájsť po okrajoch aj huby!

    Hneď zo začiatku kráčame dosť prudko stúpajúcim chodníčkom po serpentínach k dolnému hradu, asi 40minút. Kráčame pomedzi vysoké listnaté stromy. Je to krása, ktorú akurát ruší hukot áut, ktoré vrčia na vozovke v blízkosti kopca, po ktorom sa pachtíme na hrad.  Ruiny  dolného hradu veľmi ťažko vidieť, okrem vysokej ihlice - ruiny hradnej veže, okolo ktorej prejdeme. Vchod je viditeľný vďaka zachovaným valom opevnenia. Potom pokračujeme po zalesnenom, spojovacom hrebeni brala k vstupnej bráne horného hradu, čo trvá asi 15 minút.  Je to otvor v nízkych ale hrubých hradbách. Nečakajte, že uvidíte niečo vysoké. Sú to  akurát tak meter vysoké ale poriadne hrubé hradby a nízke múry budov, ktoré sú zakonzervované a vidno, čo kde stálo. K hradu sa môžeme dostať aj v rámci lesoparku, kde  je náučný chodník - 6,5 km. Je stredne náročný a môžete sa na ňom oboznámiť na ôsmich zastávkach s historickými a prírodnými zaujímavosťami. Pri pomalom tempe ho možno prejsť za 2 - 3 hodiny a kochať sa krásami okolitej prírody.

História hradu :

     Aby sme vedeli, na čo sa ideme pozrieť, mohli by sme aj niečo vedieť  z histórie hradu. Tu je :

   Hrad patrí dokonca i k najstarším hradom Európy. Bol vybudovaný na pravekom hradisku z mladšej doby bronzovej. Plošný rozsah opevnenej časti Pustého hradu je  7,6 ha. Poloha hradu hrala dôležitú úlohu pri obrane územia. Hrad slúžil aj ako sídlo uhorských kráľov pri poľovačkách vo Zvolenskom lese.

 Vznik pôvodne komitátneho hradu je doložený v Anonymovej kronike z obdobia vlády Belu III. v rokoch 1172 - 1196. Najstaršou stavbou hradného komplexu, ktorá vznikla v tomto období,  je románska obytná veža -  datovaná do 2. polovice 12. storočia, ktorá stojí na najvyššom bode hradu.  Najväčší stavebný rozmach hradu, sa viaže k obdobiu rokov 1241 až 1255,  boli vybudované hradby veľkého opevnenia, ktoré začlenili do svojho obvodu i starý komitátny hrad. Svoj vrchol  po stránke stavebnej, ale i mocenskej, dosahuje v období prvej polovice 14. storočia, keď ho spravoval magister rytier Donč. Dal pristaviť najmladšiu časť Pustého hradu, tzv. Dončov hrad. Ďalej sa už nerozširoval, všetky stavby sa uskutočňovali v obvodovom rámci opevnenia. Stavebná činnosť na hrade pokračovala do 15. storočia, keď mohutný komplex začal strácať význam. V 15. storočí, keď hrad obsadili vojská Jána Jiskru z Brandýsa,  vyhorel. Hrad  slúžil už len na ubytovanie veľkého oddielu vojakov Jána Jiskru z Brandýsa. Pri dobývaní hradu Jánom Huňadym v roku 1452 zničil hradné objekty požiar a odvtedy zostal Pustý hrad v ruinách  -  celkom pustý. V 16. a na začiatku 17. storočia plnil iba vojenskú funkciu v rámci obrany Zvolena proti Turkom. V tom čase hradný kopec predstavoval strategický bod, ktorý chránila posádka valónskych žoldnierov.

 V roku 1989 získalo mesto Zvolen hrad a okolité lesy do vlastníctva.

pozn. : komitát Komitáty boli jednoducho organizačné jednotky za účelom správy kráľovského majetku

Archeologický výskum na Pustom hrade  prebieha v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene od 1. mája 1992,  teda už sedemnásty rok a stále pokračuje. Vedúci výskumu Václav Hanuliak hovorí, že počas tohto leta budú archeológovia pokračovať na odkrývaní tých častí hradu, o ktorých rozhodol pamiatkový úrad a archeológovia - odkrývanie obvodových hradieb, skúmanie Dončovho hradu či pokračujúce práce na ojedinelom vodovodnom systéme s gotickou cisternou. V. Hanuliak výsledky priebežne publikuje v zborníku "Archeológia historica" a časopise "Pamiatky a múzeá".

Prvé výkopové práce na hrade usktočnil veľký znalec a dokumentátor stredovekých hradov - prof. J.Konyoki v rokoch 1886 - 1899. Záchrana Pustého hradu začala až v roku 1989, keď boli lesy s hradom vrátené pôvodnému majiteľovi - mestu Zvolen.

  Článok  vedúceho výskumu V. Hanuliaka si môžete tuto pozrieť - Je o archeologickom výskume Pustého hradu.

Prechádzka hradom :

Po zdolaní pár schodov pred hradným opevnením Horného hradu, vchádzame dnu. Táto časť hradu je už zreštaurovaná a zakonzervovaná.

 Po pravej strane vidíme náznaky budov, ktoré tvorili  Dončov hrad. Dostaneme sa k nim po lávke nad priekopu, kde bol kedysi padací most. Môžeme sa poprechádzať po miestnostiach  budov Dočovho hradu, naznačených nízkymi múrmi. Zaujímavosťou je, že zo základov jedného zo starých palácov, z jediného miesta vyvláčili študenti troch univerzít fúrikmi asi sto tatroviek zeminy. Celá pravá časť sa zvažuje dosť strmo dolu na východ, kde archeológovia stále odkrývajú nové časti  popri spodných hradbách. Veľmi zaujímavá je už odkrytá hranolová cisterna na vodu, spodnú polovicu má z tehál a hornú z kameňov.

prechádzame z Dončovho hradu na hornú , najstaršiu časť	Dončov zámok	striešky na ochranu múrov
fragmenty k vodovodnému systému k cisterne na Dončovom hrade	cisterna - je naozaj veľká - ten pekný tieň - to som ja...	rekonštrukcia budov v Dončovom hrade
pohľad na mostík nad priekopou do brány Dončovho hradu

---

Po ľavej strane od vstupu cez hradby pokračujeme smerom nahor k najstarším stavbám na hrade. Prejdeme okolo plechových chatrčí  archeologickej základne a prídeme k  zreštaurovanému  fragmentu obytnej  veže, ktorá stojí najvyššie. Potom sa dostaneme  k najznámejšiemu objektu, vstupnej bráne. Na drevených dlhých lavičkách si môžeme oddýchnuť. Chodia sem poza bránu odspodu aj autá, takže pôvodný vstup do hradu stále funguje.

 

 

maoi na Hornom hrade - detail	maoi na Hornom hrade - kto vie, kto a kedy ich spravil....	zrubová chata archeológov
interiér obytnej Pertoldovej veže z roku 1241-1255	lavičky pred hlavnou bránou	Pertoldova obytná veža - vôbec netuším, kto bol Pertold....
hlavná brána s vežou	hlavná brána. pohľad z vonku	hlavná brána a zbytky veže nad ňou
pohľad od obytnej veže na obranné múry a Zvolen v diaľke	pohľad od obytnej veže - vidno veľkosť Pustého hradu

---

pôdorys od Jaroslava Nešpora :

 

POVESŤ :

1.

Známa je povesť o krutom kastelánovi Zuzorovi, ktorý sa zaľúbil do krás­nej dcéry chudobného rybára. Dievča ho však odmietalo, a preto Zuzor prikázal sluhom, aby priviedli na hrad jej otca. Vedel, že dievča nechce zameniť chudobnú chalupu za prepychové komnaty len kvôli nemu. Starý rybár sa však dal prikovať ku skale. Rozzúrený kastelán zmárnil dievčinu a napokon aj sám seba. Povráva sa, že každý rok sa tu zjavuje starec i so svojou dcérou. Kam krásavica vkročí, všade rozkvitnú konvalinky. A nao­zaj. Každú jar sú lúky okolo hradu samá konvalinka a rozváňajú široko - ďaleko.

 

2.

Ako vznikol Pustý hrad

                                                                           
  Náruživý poľovník rytier Bors sa so svojou družinou v období ruje vydal na lov kráľa lesov. Od rybárov na sútoku Hrona a Slatiny sa dozvedel, že povyše na hrebeni vrchu sa noc čo noc, ale najmä chladné rána ozýva chrapľavým hlasom mocný jeleň.
           Rytier sa rozhodol vydať za jelením kráľom hneď ďalšie ráno na svitaní. Keď dosiahol hrebeň kopca, ukryl sa za hrubým kmeňom starého duba a zatrúbil na svojom volskom rohu, aby jeleňa privábil. Jeleň na túto výzvu razom odpovedal a vyzýval svojho domnelého jelenieho soka na súboj. Netušil však, že za vábením sa skrýva jeho najväčší nepriateľ, ktorého sa najviac bál, človek. Poľovník sa vábením dostal až takmer k rujovisku a keď ešte raz zatrúbil, z húštiny sa na neho vyvalila parohatá ozruta. Rytier Bors neváhal, zdvihol kušu a ostrým šípom zasiahol zvera do boku. Hneď za prvým šípom vyletel druhý a napokon tretí smrtiaci blesk. Zver sklonil hlavu, obťažkanú mohutnými parohami a s vypätím posledných síl vyskočil. Keby medzi ním a poľovníkom nebol stál mohutný kmeň stromu, bol by rytiera svojím telom rozdrvil. Jeleň však narazil do stromu a klesol k zemi. Na kolená klesol aj poľovník od únavy i radosti z úlovku. V tej chvíli sa bohatý pán Bors rozhodol, že na mieste veľkého boja dá postaviť hrad a svoj sľub dodržal. Podľa jeleňa, ktorého v ten deň ulovil, a akého sa už nikomu na okolí uloviť nepodarilo, nazvali aj hrad: Jelení. Hrad sa stal vyhľadávaným miestom radovánok bohatých pánov, no jeho nedostatkom bolo, že na ňom nebolo vody. Do jeho múrov sa často zahryzli ničivé požiare a hasiť nebolo čím. Hrad osirel a spustol, a tak ľudia zabudli na jeho pôvodný názov Jelení hrad a nazvali ho jednoducho Pustým.
           Povráva sa, že popod kamennú klenbu hlavnej vchodovej brány sa dodnes za jesenných nocí prechádzajú statné jelene, potomkovia toho Borsovho. Lenže sú tiché a mĺkve, ako spomienky na dávne časy, keď hrad žil rušným životom. Keď niekdajší Jelení a potom Pustý hrad vôbec nebol Pustým.
 

ak sa ti článok páčil, pošli ho do vybrali.sme.sk