Nová stránka 1

Plavecký hrad sa týči na západnom úbočí Malých Karpát 20 km východne od Malaciek na hlavnej ceste Malacky – Jablonica, na kopci Pohanská, nad obcou Plavecké Podhradie, 400 m.n.m.

Cesta autom : Trasa - Piešťany - Vrbové - Brezová pod Bradlom - Jablonica, na križovatke doľava, po500m odbočka doprava smer Rohožník-Lozorno, prídeme až do Plaveckého Podhradia. Na začiatku dediny prvá odbočka doľava a zas doľava /míňame dedinu/ , až prídeme pred cestičku k lesu a tam zaparkujeme auto. KLIK

----------------------------------------------------------------------------------------------------------

Hrad vznikol približne v polovici 13.storočia ako pohraničná pevnosť. Od roku 1398 bol majetkom Stibora zo Stiboríc. Po vymretí Stiborovcov v roku 1434 sa hrad dostal do rúk grófom z Jura a Pezinka. Zo začiatku mal hrad gotický charakter, v 16. storočí bol hrad Fuggerovcami a Balassyovcami prestavaný na renesančnú pevnosť. Z tohto obdobia pochádza aj delová bašta. V rokoch 1579 - 1582 tu pracovala jedna z prvých kníhtlačiarní na Slovensku. V roku 1641 hrad získali Pálffyovci. Počas Rákocziho povstania a pri výbojoch cisárskym vojskom v roku 1706 bol hrad poškodený, zostal opustený a chátral. V súčasnosti si hrad zobrali pod patronát skauti z Bratislavy..

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Plavecký, pôvodne strážny a pohraničný hrad Uhorského územia, je súčasťou malokarpatského hrebeňa a dominantou Záhoria, s takmer 500 ročnou históriou.

Hrad vznikol v druhej polovici 13 storočia. Začiatok histórie hradu tvoril zvolenský a spišský gróf, magister Detrich, syn bratislavského richtára Kunta. Dostal ho darom od kráľa Bela IV., ako pusté neosídlené pohraničné územie na dnešnom Záhrorí, na ktorom stál kostol sv. Mikuláša. V darovacej listine sa spomína ako "terra Kuhna" (zem Kuchyňa). Detrich sa postaral o osídlenie a postavenie hradu, ktorý nazval svojim menom – DETRICHOV KAMEŇ. Neskôr hrad dostal slovenský názov podľa kmeňa Kumánov z juhoruských stepí, ktorí utiekli pred Tatármi do Uhorska a kráľ Belo IV. Ich najal ako strážcov západnej hranice. Uhorskí panovníci nepoužívali na strážne služby domáce obyvateľstvo, ale cudzie. Ľud ich nazval na základe ich svetlých vlasov Plavcami. Tento názov sa dostal aj do názvov okolitých obcí.

Začiatkom 14. storočia sa ideálne postaveného hradu zmocnil Matúš Čák a po jeho smrti r.1321 pripadol kráľovi, ako všetky hrady, ktorých sa zmocnil. Do konca 14. storočia ho spravovali kráľovskí kasteláni, dokiaľ ho nedostal obľúbenec ďalšieho panovníka Žigmunda Luxemburského, vojvoda Stibor zo Stiboríc, spolu s hradmi Korlátko a Dobrá Voda. Stiborovi v tom čase patrilo takmer celé územie západného Slovenska. Ten dal postaviť veľký gotický palác s reprezentačnými sieňami. Po vymretí Stiborovcov v r. 1434 hrad získali ďalší šľachtici - grófi zo sv. Jura a z Pezinka, po nich Gašpar Šerédy, Krištof Salmo a v 16. storočí magnátska nemecká rodina - Fuggerovci, ktorí posilnili hrad o mohutnú baštu. Ďalší rod Melichara Balaša hrad prestaval na renesančnú pevnosť. Obdobie renesancie sa odzrkadlilo za balašovcov tým, že dal Imrich Balaša na hrade zriadiť kníhtlačiareň, jednu z prvých na území Slovenska, ktorá tu pracovala v rokoch 1579 - 1582. Po nich, začiatkom 17. storočia mal hrad Peter Bakič, neskorší hrdina romantického príbehu o únose Zuzany Révayovej z Holíčskeho hradu. /Podľa románu Jána Čajaka na Plaveckom hrade našli zaľúbenci útočisko./ Dal postaviť novú delovú baštu a starú fuggerovskú zvýšil.a

Záver histórie hradu v roku 1641 tvorí krajinský palatín Pavol Pálffy. Hrad slúžil ako vojenská pevnosť a obyvatelia hradu sa presťahovali do kaštieľov. Za povstania Františka II. Rákocziho sa v roku 1706 viedli o hrad boje, pri ktorých ho poškodili, čo bolo pre hrad osudné....

- Budovateľ hradu Detrich postavil na hornom nádvorí hradby s cimburím /14,16/, hranolovú strážnu vežu /23/ na vrchole brala a obytná budova na severozápadnom nároží, ktorú už nevidno pre ďalšie prestavby, obytná hranolová veža /19/ , nové opevnenie s bránou na východnej strane /15/.

- Neskôr za Stiborovcov a ich nasledovníkov sa hrad rozrástol o ďalšie opevnenie hradu /5,6,9/, štvorpodlažný palác /22/. V polovici 16. st. na základe protitureckách opatrení vznikla podkovovitá delová bašta so strieľňami / 18/ . Svojou veľkosťou zablokovala vstup do hradu, tak vznikol nový vstup /13/. V 16 storočí prebiehalo zväčšovanie obytných a hospodárskych priestorov – mohutná priečna stavba s bránou /8/ a veľká obytná budova /7/.

- Záverečné budovanie patrilo Pálffyovcom – obytná budova /21/, s nadstavbou obytnej veže /19/, nadstavali hradby v dolnom hrade s novými ochodzami a strieľňami a ďalšia delová bašta /11/. Vznikol nový vstup do hradu – vežová brána / 4/ a predbránie /1,2,3/

- Koniec hradu bol začiatkom 18. storočia, keď Pálffyovci v tom čase obývali Červený Kameň a panstvu z Plaveckého hradu postavili kaštieľ v Plaveckom Podhradí. Následné boje hrad poškodili, hrad bol opustený a chátral. Koncom 19. storočia bol hrad ešte v celkom dobrom stave, čo dokazujú dobové obrázky. V priebehu 20 storočia sa začal hrad rozpadávať.

Po rokoch chátrania a nezáujmu sa hrad dočkal aktivity na záchranu v rámci projektu Odklínanie hradov realizovaného z Nadačného fondu Západoslovenskej energetiky a Nadácie PONTIS, si hrad zobrali pod patronát skauti z Bratislavy.

1- brána do predpránia 2- bašta predbránia 3- predbránie 4- vežová hradná brána 5,6- hradby z. predbránia 7- obytná budova 8- priečny múr s bránou

9,10- hradby 11- JV delová bašta 12- parkanová hradba hor.hr. 13 - vstupná brána do hor.hr 14,15,16 - hradby hor. hradu 17- vých. bašta hor. hradu 18- delová bašta horného hr.

19- obytná veža 20- hospodárska budova 21- obytná budova hor.h 22- severný palác hor.hr 23- severná vža hor. hr. 24- prístavba k veži 25- cisterna

Po príchode k hradu prvé čo uvidíme je múr /10/ vonkajšieho opevnenia a bašta /11/. Na ľavej strane je zvyšok polkruhovej bašty /2/, popri ktorej vstupujeme do predbránia /3/ a vchádzame do podbránia vstupnej trojpodlažnej bránovej veže /4/. Prejdeme sa západným predhradím, kde sú zvyšky obytnej budovy /7/ - ktorej spodné podlažie je zasypané suťou. Posledný otvor v priečnom múre bol otvor do WC. Na konci nádvoria z výklenku možno vidieť zachovalú stenu horného hradného paláca /22/ so zvyškom gotického okna, ktoré bolo neskôr zamurované a prestavané na prévet /WC/.

Vrátime sa naspäť k vstupnej bráne, prejdeme okolo múru po ľavej strane, kde je veľký otvor a oporné piliere mostíka so schodami do brány/13/vstupnej veže na Horný hrad. A kolo nej vyjdeme do priestorov k hornému hradu okolo jeho hradných múrov /16/. Dostaneme sa k priečnemu múru /8/ s bránou. Vchádzame do Južného predhradia, kde vidno vstupnú stredovekú bránu cez delovú vežu na Horný hrad a vchod do dolnej JV bašty /11/. Tu si môžeme všimnúť zaujímavý otvor pre delo a nad ním vetrací kanál. Vyjdeme hore a sme na Hornom hrade. Zreteľne vidno štíhly zvyšok hradnej veže /19/ i druhej veže /23/,položenej na najvyššom bode skaly. Z prvej veže je možné zísť do pivnice so zachovalou klenbou/20/. Na konci horného nádvoria je vysoká stena hradného paláca /22/, s gotickým oknom a priestorom pre WC, čo sme mohli vidieť odspodu na konci prehliadky dolného predhradia. Na vrchu delovej bašty horného hradu sa zvyknú sústreďovať turisti, odkiaľ je pekná vyhliadka n okolie.

Cesta na hrad je príjemná, vychádzková, stúpanie je pozvoľné...keď zaparkujeme auto, z ľavej strany cestičky uvidíme hrad :

....prvé, čo uvidíme, je múr vonkajšieho opevnenia a juhovýchodnú delovú baštu predhradia:

...vchádzame do dosť veľkej vežovej brány, vľavo sú nepatrné zvyšky malej bašty predbránia a to vpravo, to nie je žiadna budova, ale hradby západného predhradia...

...tieto fotky vežovej brány boli fotené z tohto múra, v ktorom je dole brána do južného predhradia....

...a sme v západnom predhradí - po pravej strane je veľký otvor po spadnutom vchode - vstupnej brány vo vysunutej vežičke v múre do horného hradu... vchádzalo sa do brány po mostíku so schodami na oporných pilieroch

...celé západné predhradie je dosť malé a úzke....po ľavej strane je zachovalá vonkajšia stena obytnej budovy...

Na konci západného predhradia vidno veľkú stenu gotického severného paláca z horného hradu a otvory po oknách, kde bol tiež kedysi prevet - tak nazývali záchod...../výčnelok na ľavej hornej strane /

..vrátime sa naspäť k vstupnej bránovej veži, obídeme ju a ideme k priečnemu múru s bránou, cez ktorú vojdeme do južného predhradia

..na konci južného predhradia je vchod do mladšej bašty zo 17. storočia, tiež je v nej obyvateľ - strom:

..ešte zaujímavé foto z otvoru v bašte...... a ideme na horný hrad cez jej bránu

...zatiaľ sme vo vnútri delovej bašty - je tam zaujímavý otvor pre delo a vetracie okienko:

dve veže, dva paláce a prístavba k severnej veži - šikmo vytŕča s veľkou bránou, východná bašta a hradné múry všade dokola...

...vľavo je obytná budova, oproti zadný severný gotický palác, vpravo štíhle torzo severnej veže

...a toto je otvor, ktorý zostal po bránovej veži , ktorá spájala západné predhradie s horným hradom

a sme v severnom gotickom pláci, ktorý priečne uzatvára horné nádvorie...tento múr sme videli odspodu z dolného západného predhradia ...

...ďalšie zaujímavosti sú - malá východná bašta a pivnice pod hlavnou, najväčšou obytnou vežou

pred odchodom si oddýchneme na veži...kto má fotoaparát, fotí z vrchu veže ako divý.....