Učebné pomôcky - Vlastiveda - Hrady


 

Dejiny Nitrianskeho hradu :

 

   Nitriansky hrad stojí na skalnom vápencovom vŕšku 218 m n.m., na  mieste starého výšinného slovanského hradiska, pôvodne obklopeného meandrovitým korytom rieky Nitry,  na úpätí  vrchu Zobor.  Je  výsledkom staviteľskej činnosti takmer desiatich storočí. Nezmenil však  svoj architektonický vzhľad získaný v 17. storočí.
 

   Už od praveku, osídlené návršie, poskytovalo v 7. stor. útočisko prichádzajúcim Slovanom. Nitra  bola dôležitým miestom prvého štátneho útvaru Slovanov - Samovej ríše.

V Nitre bol prvý kostol na našom území, ktorý dal postaviť  knieža Pribina, ešte pred príchodom Konštantína a Metoda. Posvätil ho salzburgský arcibiskup Adalrám, okolo roku 830. V čase vlády kniežaťa Rastislava, prichádza v roku 863 na naše územie byzantská misia sv. Konštantína - Cyrila a Metoda.

 V 9. storočí tu vzniklo ranno-stredoveké slovanské hradisko, ktoré predstavovalo mocenské centrum Nitrianskeho kniežatstva - autonómnej oblasti Veľkej Moravy. Prvá písomná zmienka o hradisku pochádza z roku 871. Od roku 880, keď v Nitre založili prvé  biskupstvo v strednej a východnej Európe, sa hrad stal  do r. 892 sídlom arcibiskupstva.   Výstavba kamenného hradu spadá do obdobia zániku Veľkej Moravy. V Nitre sa  zdržiaval aj  knieža Svätopluk.

   Existuje i Maurova legenda z rokov 1064 - 1070, ktorá spomína na hrade baziliku sv. Emeráma, do ktorej uložili pozostatky sv. Ondreja a Beňadika.

 

Hrad  úspešne odolával rôznym pohromám a zostal v zachovalom a funkčnom stave do súčasného obdobia.

Odolal :

 -  tatárskemu vpádu v roku 1241,

-  v r.1271 ho veľmi poškodil požiar počas obliehania Přemyslom Otakarom II.,

-  začiatkom 14. storočia ho dva razy po sebe dobyl Matúš Čák,

v r.1431 ho obliehali husiti,

- v r.1465  hrad spustošilo a veľa cenných listín zničilo vojsko kráľa Mateja Korvína,

- v r.1605 sa hradu zmocnili povstalci J. Bočkaja,  vyrabovali kostol, vykradli archív a cenné listiny,

- v r. 1620  vojská G. Betlena  hrad dobyli a vykonali  veľké škody,

- v r. 1663 veľké škody vykonali Turci, keď  hrad ľahko získali a spustošili aj katedrálu,

- odolával stavovským povstaniam  v 17. stor.

- veľké škody napáchali aj vojská v období povstania F. Rákociho II. do roku 1704,

- druhá svetová vojna sa taktziež podpísala pod škody hradu i Katedrály

 

K  významnejším  opevňovacím prácam a stavbám na hrade prišlo v 16. storočí, v čase tureckého nebezpečenstva, keď postavili renesančný hradný palác a novú vnútornú hradnú bránu.

Na začiatku 18. st. prestavali tzv. horný kostol a vybudovali nový biskupský palác.

 

Popis hradu :

HRAD sa skladá sa zo štyroch samostatných častí :

1.    - katedrály,

2.    - biskupského paláca,

3.    - hospodárskych budov a

4.    - dobre zachovaného vonkajšieho opevnenia  s vystupujúcimi bastiónmi,  s jedinou vstupnou bránou do vnútorných priestranstiev hradu.

 

          Stále prestavby hradu takmer úplne zotreli jeho pôvodnú podobu. Zachovala sa z nej iba časť románskeho kostola sv. Emeráma z prvej polovice 13. storočia. Z gotického obdobia ostala časť hradobného múru a veľký gotický (tzv. horný) kostol z prvej polovice 14. storočia. Zo 16. storočia sa zachovala vnútorná hradná brána. V pomerne dobrom stave sa nám zachovali iba stavby z konca 17. a z 18. storočia. Nitriansky hrad ako pamätník veľkomoravského obdobia našich dejín pútal už oddávna záujem verejnosti.   

K hradnej bráne vedie kamenný most, ktorý bol pôvodne zdvíhací. Bol prestavaný a teraz jeho zábradlia zdobia štyri kamenné sochy svätcov a štyri barokové vázy z konca 18. storočia. Nad klenbou vonkajšej brány, latinský nápis hlása, že bránu a hradby postavili r. 1673 a erb biskupa T. Pálffyho z roku 1673. Za dvoma bránami, menšou pre chodcov, sa nachádza erb biskupa Z. Mošóciho.  

 

     Za bránami na ľavej strane sú zastavané hospodárske budovy stredovekého pôvodu. Zmienku si zasluhuje podlhovastá budova na nádvorí v spodnej časti. Je v nej teraz Informačné centrum a Diecézne múzeum. Nad nimi sa vypínajúca okrúhla veža je pozostatkom stredovekého opevnenia s dodatočnou novogotickou nadstavbou z r. 1857.

 

     Hradná katedrála sv.Emeráma svojou architektúrou, historickosťou, umeleckými dielami je najvýznamnejšou a najcennejšou kultúrnou pamiatkou nielen hradného komplexu.

Hore do katedrály vedie široké schodište s troma odpočívadlami a s barokovými kamennými sochami svätcov na zábradliach.

 Katedrála sa skladá sa z troch chrámových priestorov, ktoré pochádzajú z rôznych dôb a to z "Románskeho  kostola", z "Dolného kostola" a z "Horného kostola", teda tvorí akýsi chrámový architektonický triptych.

Kto bol sv. Emeráma ?    -  biskupa a mučeník

Emerám pochádzal z Akvitánie. Pôsobil ako misijný biskup v Bavorsku. Krivo ho obžalovali z cudzieho zločinu a roku 722 podstúpil krutú mučenícku smrť. Pochovaný je v Rezne. Salzburský arcibiskup Adalrám posvätil v Nitre okolo roku 833 na počesť tohto mučeníka pre knieža Pribinu kostol, ktorý je prvým historicky známym kostolom na Slovensku.

 

 -  Najstaršou časťou katedrály je Románsky kostol, / Kedysi neskororománska Kaplnka sv. Emeráma/ pochádzajúci z prelomu 11. a 12. storočia, donedávna považovaný za Pribinov kostol, ktorý posvätil salzburgský arcibiskup Aldalrám okolo roku 830. V oltári zo zlatého onyxu sú uložené relikvie sv. Andreja-Svorada a sv. Beňadika, sv. Emeráma, sv. Cecílie a sv.Terézie. Strieborný relikviár z roku 1674 je darom od pápeža Pavla VI. z roku 1969 a obsahuje pozostatky sv. Svorada a sv. Beňadika. Má svätyňu tvaru podkovy , oddelenú od štvorcovej lode víťazným oblúkom.

 

 -  Poškodenie románskeho kostola vojskami Matúša Čáka ako aj vzmáhanie sa kresťanstva na Nitriansku vyvolali potrebu výstavby nového kostola a síce tzv. Horného kostola. Tento jednoloďový chrám v gotickom slohu začal stavať biskup Meško. Budovali ho v rokoch 1333 až 1355 v gotickom slohu  na najvyššom mieste skalnej vyvýšeniny,  na úzkom priestranstve medzi strmým vrchom a románskym kostolom, s ktorým je aj nateraz spojený. L. A. Erdödy katedrálu prestaval, lebo ju zničili vojská Fr. Rákociho v rokoch 1704 a 1708. Odvtedy sú zachované maľby a iné umelecké diela.

Hlavný oltár, sv. Spasiteľa s mohutnou stĺpovou architektúrou,  nástenné maľby, maliarska výzdoba, oltárne obrazy, chór s organom a iné sú v slohu vrcholného baroka. patrí medzi naše najcennejšie barokové chrámové interiéry. Vo výklenku stojí renesančná krstiteľnica, jedinečné umelecko-remeselné dielo kov olejárskeho umenia bolo zhotovené  r. 1643 v Banskej Bystrici. Pod horným kostolom sú umiestnené dve krypty. V jednej z nich sú pochovaní nitrianski biskupi.

 

 -   Do katedrály sa vchádza cez Dolný kostol, ktorý je najmladšou časťou katedrály a dal ho postaviť biskup J. Telegdy v rokoch 1622 -1642 po ostreľovaní a vyplienení katedrály vojskom Gabriela Betlena. Nevšednými a najstaršími sochárskymi pamiatkami dolného kostola sú tri náhrobky nitrianskych biskupov z 15. a 16. storočia a vzácny je  i  oltár Snímanie z kríža.

 

    Terajší interiér kostola je výsledkom  dôkladnej rekonštrukcie / 1931-33/,  ktorá prebiehala pri príležitosti  jubilejných osláv 1100. výročia jeho vysviacky. V tomto kostole je uložená historicky vzácna torzovitá reliéfna plastika z 13. storočia, nájdená práve tu pri rekonštrukčných prácach v r. 1930. V južnom múre je relikvia pozostatkov sv. Cyrila, ktoré sa sem dostali z Ríma.

  

Chrámový poklad biskupstva opatrujú v sakristii katedrály prístupnej z dolného kostola. Tvoria ho zlaté a strieborné kalichy, misy, kríže, monštrancie, relikviáre, prstene, svietniky, obrazy a ďalšie predmety zo 17., 18. a 19.storočia.

V kapitulnom archíve sú uložené najstaršie listiny Slovenska, a to Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113. Najstaršou rukopisnou pamiatkou uchovávanou v Nitre  v rámci celého Slovenska i celého bývalého Uhorska je Evanjeliár z 11. storočia s väzbou zo 14. storočia.

 

Dvojposchodový biskupský palác - v základoch pochádza zo stredoveku. 

 Znovu ho dal postaviť L. A. Erdödy (1706-1736). Pôvodne bol vybudovaný v gotickom štýle, zapustený do skalného podložia, ale vyhorel. V renesancii bol postavený do tvaru U. Posledné úpravy vykonali v ňom v tridsiatych rokoch 18. storočia. Pred prvou svetovou vojnou biskup V. Batthányi zaviedol doň elektrinu. Biskupský palác znovu vyhorel v roku 1924. Spomínaný biskup Erdödy dal vyhotoviť aj novú strechu veže a biskup Fr. Fuchs dal zhotoviť hodiny na veži. Najnovšie rekonštrukčné práce zásluhou kardinála J. Ch. Korca, sídelného biskupa (do r. 2005) dodali biskupskému palácu nový vzhľad.

Budova má  teraz štvorcový pôdorys s veľkým dvorom uprostred. Na prízemí je biskupský úrad, na prvom poschodí je biskupská rezidencia. Miestnosti sú zariadené cenným starožitným nábytkom v štýle empíru, steny zdobia sakrálne obrazy.

 

Dominantou biskupského paláca a katedrály je dvojkupolovitá veža z r. 1642, prestavaná v rokoch 1773-1739. Po požiari v r. 1945 ju zrekonštruovali.

 

 -  Návštevníkov hradného areálu zaujme aj jeho  zbytky stredovekého  hradného vonkajšieho  opevneniea, ktorého najstaršie časti pochádzajú z románskeho a gotického obdobia.

-  Legendárna je najmä Vazulova veža, ku ktorej sa viaže povesť o väznení  a zmrzačení uhorského kniežaťa Vazula, predpokladaného nástupcu na trón po sv. Štefanovi. Prestavbu bašty na vežu vykonali roku 1562.

V hradom priestore za Románskym kostolom je hradná studňa, ktorá má tiež svoju históriu. Zaujímavé je, že po jej ľavej strane sa nachádza vstup do kanonickej krypty, kde je pochovaných 37 biskupov a kanonikov.

 

V jednej z budov Nitrianskeho biskupstva  / kedysi hospodárske budovy/ na Nitrianskom hrade sídli Diecézne múzeum.

V katedrále sa pravidelne konajú bohoslužby a je obľúbeným miestom pre uzatváranie manželstiev.

 

 

Nitriansky hrad , a katedrálu obývalo množstvo biskupov. Nadväzuje na obdobie pôsobenie arcibiskupa Metoda. Ďalej  spomeniem týchto :  b. Zachariáš Mošoci, b. Ján Telegdy. b. Ladislav Adam Erdody, b. Imrich Esterházy, b. Tomáš Pálffy, b. Meško Piastovec, b. Viliam Bathyianyi, b. František Xaver Fuchs, Augustín Roškováni, kardinál Ján Chryzostom Korec.