Matúš Čák  TRENČIANSKY

„Bol uhorským šľachticom a vojvodcom, najmocnejším oligarchom /superboháčom/ Uhorsku. Vládol na celom západnom a severnom Slovensku a nazývali ho i "Pán Váhu a Tatier". Vybudoval si kópiu kráľovského dvora, razil vlastné mince, viedol vlastnú zahraničnú politiku. Nechal sa oslovovať titulom knieža. Mesto obohnal dvojitými hradbami a magnátov /príslušníkov vysokej šľachty/ prinútil pod hrozbou násilia uznať jeho zvrchovanosť. Mnohé banské mestá, ktoré hrali kľúčovú úlohu pri napĺňaní kráľovskej pokladnice, mu museli prisahať poslušnosť a odvádzať dane... Vlastnil 14 stolíc, 500 dedín a 50 hradov. Územiu, ktorému vládol, sa hovorilo Matúšova zem.

Historici ho zatracujú ako dravého feudála, ktorý sa neštítil vrážd a bol priam posadnutý budovaním ríše."

  Jeho dátum narodenia nie je známy - odhaduje sa v rokoch 1252 - 1265.   Rod Čákovcov je pôvodu Maďarského, pochádzal z oblasti Ostrihomu. So svojimi poddanými však komunikoval po slovensky. Jeho otec Peter Čák, patril k najbohatším feudálom. Od kráľa Bela IV. získal majetky i na juhu Slovenska. Neskôr sa za verné služby kráľovi stal kráľovským palatínom a bratislavským županom. Do držby dostal Topoľčiansky hrad. Svojho syna Matúša učí od malička orientovať sa v politike a držať sa v blízkosti kráľovského dvora, čo neskôr dokonale využil. Malý Matúš vynikal vo vojenskom i strategickom umení a získaval si dôveru panovníkov. Otec mu skoro zomrel a tak sa musel pretĺkať sám. Za výraznú pomoc kráľovi Ondrejovi III., dostal postupne funkcie bratislavského župana, uhorského palatína a sudcu Kumánov. V tej dobe mu kráľ pridal i Trenčiansky hrad s panstvom. Matúš túto svoju neobmedzenú moc využil na získavanie hradov a zámkov pre seba a nie pre kráľa. Prestal sympatizovať s politikou Ondreja III. a na protest sa vzdal svojho úradu. Keď v roku 1301 kráľ Ondrej III. zomrel, nastalo obdobie dvoch kráľov. Keď Arpádovci vymreli nastalo pre Matúša Čáka zlaté obdobie. Využíval boj o kráľovskú korunu medzi neapolským Karolom Róbertom z Anjou, Ottom Habsburským a českým Václavom III. Pričom získaval pozície a majetky na všetkých stranách.
Karol Róbert z Anjou bol vtedy  korunovaný viackrát a proti sebe mal  ďalších kráľov. Vtedy na Uhorský trón pomohol Matúš Čák  českému kráľovi Václavovi III., ktorému pomáhal odstaviť Karola Róberta. Za to mu zveril v roku 1302 celú Trenčiansku a Nitriansku stolicu. Za jeho vlády si Matúš legalizuje držbu hradov a získava ďalšie územia.  O rok na to prešiel na stranu Karola Róberta. Nový kráľ Karol Róbert z Anjou ho dokonca v roku 1308 vymenoval za kráľovského taverníka a neskôr za jedného z troch kráľovských palatínov. Neskôr to oľutoval, lebo moc a vplyv Matúša Čáka prerástli nad únosné medze.  Mal neobmedzenú moc a bál sa ho i kráľ. V roku 1304 prestal  podporovať aj tohto kráľa a začal vládnuť sám na svojich panstvách.....Začal odnímať majetky nepohodlným šľachticom. A keď tak urobil aj cirkvi v roku 1311 bol oficiálne pozbavený funkcií avšak jeho reálna moc mu zostala. Matúš Čák spustošil a vypálil Nitriansky hrad (aj s katedrálou), zbúral hradné múry a veže, za čo ho opäť exkomunikovali, obsadil Trnavu a vyhnal z nej mešťanov verných kráľovi.

 V roku 1311 vrcholila jeho moc. Vtedy vlastnil 14 stolíc, viac ako 500 dedín a 50 hradov. Územiu, ktoré ovládol hovorili Matúšova zem. Sídlil na Trenčianskom hrade,  razil si vlastné mince, mal vlastný kráľovský dvor a viedol vlastnú zahraničnú politiku. Za svojho palatína ustanovil Feliciána Zacha. Mnohé mestá mu museli prisahať vernosť a platiť dane. Bohatol najmä z banských miest. Treba však podotknúť, že nadobudnuté majetky nedrancoval, ale zveľaďoval. Mnohé mestá dostali od neho výsady, ktorých sa márne dožadovali u kráľa. Hovorí sa, že na území svojej zeme prikázal  hovoriť po Slovensky.

Kráľovi Karolovi Róbertovi sa zvyšuje moc a v bite pri Rozhanovciach v roku 1312 zlomil odpor tejto vetvy oligarchov. Matúš sa ale bitky nezúčastnil. Až do jeho smrti sa kráľ vyhýbal stretu s ním. Matúš Čák mal syna Matúša, ktorý však  v roku 1318  zomrel mladý na zápal pľúc. Za nástupcu určil Štefana Čecha z rodu Štembergovcov. Karol Róbert za pomoci magistra Donča  mu zabral časť majetkov. V Nitrianskej, Trenčianskej a Bratislavskej stolici však vládol až do svojej smrti.

Hovorí sa, že Matúš Čák zomrel pri obliehaní hradu kráľom 18. marca 1321 a hrad dobyli až v auguste.