Učebné pomôcky - Vlastiveda - Hrady

Dejiny Ľupčianskeho hradu :

     Hrad bol postavený  /1241/ ako kráľovský hrad  kráľa Bela IV., krátko po tatárskom vpáde.   Strážil cestu v údolí Hrona od  Zvolena,  Banskej Bystrice, cez Brezno až na Spiš. Bola to významná cesta pod názvom „Via Magna“.  V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 13. stor. bol miestom častého pobytu kráľa Bela IV. Hrad a v podhradí ležiaci kláštor, boli významnými centrami tej doby.

     Po smrti kráľa Belu IV. bol majetkom jeho syna kráľa Štefana V. Po krátkom období vlády Štefana V. nastúpil na trón  Ladiskav IV. Kumánsky, za ktorého pre jeho nezletilosť vládla jeho matka, kráľovná Alžbeta. Hrad navštívila v roku 1274.

Po vymretí rodu Arpádovcov – kráľom Ondrejom III., hrad často menil majiteľov.

    Neskôr sa stal súkromným majetkom šľachticov, ako boli aj  Demeter a Donč, predkovia Balašovcov.

    V roku 1306 im ho zabral Matúš Čák, no opäť sa vrátil do rúk  magistra Donča.

    Potom ho často navštevovali mnohí uhorskí králi,  čo dokazuje mnoho listín spísaných na hrade. Karol Róbert z Anjou, či jeho následník uhorský panovník kráľ Ľudovít Veľký, ktorý sa tam zdržiaval najdlhšie. Návštevy panovníkov boli spojené s lovom zveriny v okolitých horách.

    Po Ľudovítovej smrti nastúpil na trón Žigmund Luxemburský 1387, ktorý pre značné výlohy v protitureckej obrane hrad zálohoval zvolenskému županovi Gálovi.(1402). Žigmund v roku 1424 hrad daroval svojej druhej manželke Barbore Cillskej, ktorá ho darovala svojej tete  kráľovnej Alžbete. Po smrti jej manžela kráľa Albrechta, 1441 hrad vzorne spravoval gróf Gregor z Korbavy.

    Od roku 1462 patril hrad kráľovi Matejovi  Korvínovi, ktorý ho zálohoval bratom Damiánovi a Petrovi Horváthovcom a neskôr svojej manželke Kataríne Podebradskej  a po jej smrti druhej manželke kráľovnej Beatrix Aragónskej. Tá ho prenajala štátnemu pokladníkovi Urbanovi Dóczymu, ktorého potomkovia hrad nadlho ovládli. Nastalo obdobie násilia a nepokojov, až im  hrad odobrala kráľovná Mária v roku 1531.

    V roku 1572 Pavol Rubigall požičal cisárovi a kráľovi Maximiliánovi Habsburskému značný obnos, za čo sa stal kráľovským radcom a hrad dostal do užívania. Financoval jeho opravy a opevnenie. Pristavil mohutnú vežu, ktorá doteraz nesie jeho meno – Rubigallova veža. Rubigall padol  v roku 1577 počas obliehania Banskej Štiavnice Turkami. V protitureckom boji padol aj jeho syn Tibor (1586).

    V roku 1595 hrad získal kastelán ľupčianskeho hradu, Gašpar Tribel, keď vyplatil záložnú sumu panovníkovi a vdove po Rubigallovi a stal sa jeho záložným pánom. Vyznamenal sa v bojoch  proti Turkom spolu so zvolenským kastelánom Morgentallenom, kedy porazili Turkov pri Vígľašskom zámku a oslobodili vyše 300 zajatcov. Ubránil ho i v boji s Bocskayovcami, pričom však bola obec vyrabovaná a padla popolom. Pri tejto príležitosti dal Tribel vytesať kamennú platňu s oslavným nápisom a menami tých, ktorí padli pri  obrane hradu. Na hrade žil až do svojej smrti v roku 1620.

    Novým pánom hradu sa stal barón Juraj Szechyi  a jeho rod  hrad obýval dve generácie. Obývala ho i jeho dcéra Katarína s manželom Liszthiusom, ktorá bola veľmi krutá a podobala sa v správaní Alžbete Báthoryovej. Napomínal ju k miernostiam i kráľ Ferdinand II.          

    Vystriedal ju na hrade palatín, gróf František Wesselényi so svojou manželkou Máriou, ktorá dala upraviť priestory horného i dolného hradu.    

    Po jeho smrti sa odhalila jeho účasť na sprisahaní proti Habsburgovcom a tak jeho majetky – jeho vdove Márii boli zhabané.

    V roku 1678 hrad dobylo vojsko Imricha Tokolyho, potom rákocziovské vojská s Ladislavom Zábreckým 1703, následne opäť František Rákoczi a v hrade za správcu ustanovil Jána Svetana a neskôr  Mikuláša Bercséniyho.

    Keď hrad dobyl pre kráľa Viliam Leffelholz , stal sa sídlom nemeckej posádky a slúžil i ako väzenie. V tomto období hrad spravovali krutí nemeckí kasteláni.

    V roku 1861 požiar zničil časť dolného nádvoria a hrad začal chátrať. Až v roku 1873 bol prebudovaný vstup a požiarom zničená Tribelova chodba, hradné budovy opravili a vymenili chátrajúcu strechu. Prebiehali tu vlastne posledné stavebné úpravy na hrade a vznikla neogotická prístavba na dolnom nádvorí. Vtedy tu  našli domov i siroty štátnych zamestnancov  v novovybudovanej prístavbe z roku 1883, nazývanej Gizelin dom. Podľa arcikňažnej Gizele, dcéry cisára Františka Jozefa I. a jeho manželky cisárovnej Alžbety- Sisi. Dom bol vybudovaný za finančnej podpory cisárskej rodiny a z výnosu verejnej zbierky.

 - Význam hradu pomaly upadal a stával sa hospodárskou budovou v držbe štátu.

    V 20. storočí bol hrad hospodárskou budovou, došlo k stavebným úpravám, počas druhej svetovej vojny slúžil ako väzenie, neskôr ako učilište pre Podbrezovské železiarne a neskôr v ňom bola umiestnená charita s mníškami.

    V deväťdesiatych rokoch hrad prebral do správy Krajský pamiatkový ústav v Banskej Bystrici.

    V roku 2002 Hrad Ľupča  kúpili Železiarne Podbrezová a.s., so zámerom investovať finančné prostriedky do jeho obnovy. Začali s  obnovou celého hradného areálu s cieľom sprístupnenia hradu širokej verejnosti ako kultúrno-historickej pamiatky.

Zdroj čerpaný z brožúry zakúpenej na hrade  v roku 2011: „Hrad Ľupča“ a z knihy „Encyklopédia slovenských hradov“ od M. Palčeka a M. Bónu.

www.hradlupca.sk