Nová stránka 1

Učebné pomôcky - Vlastiveda - Kláštor a kostol Katarínka

KATARÍNKA

národná pamiatka

7.8.2008

2.8.2008 - akrualizácia

KATARÍNKA – Sú to ruiny starobylého kláštora a kostola sv. Kataríny Alexandrijskej (odtiaľ názov Katarínka) s pomerne zachovanými kláštornými a kostolnými múrmi s vežou zo 17. storočia .

ATRAKCIA: chceš sa povoziť na vláčiku? http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/002966-Lesna-zeleznica-Katarinka.asp

Poloha :

Nadmorská výška: 324 m

Zrúcaniny sa nachádzajú na západnom Slovensku v pohorí Malé Karpaty 20 km severne od Trnavy neďaleko obcí Dechtice a Naháč, asi 3 kilometre západne od obce Dechtice. Sú súčasťou prírodnej rezervácie Katarína, ktorá spadá do CHKO Malé Karpaty .

Prístup :

Prístup k ním je možný značkovaným modrým chodníkom z obce Naháč asi 2 kilometre severne. Chodník pokračuje k zrúcaninám hradu Dobrá Voda.

Cesta peši z Naháča na Katarínku po modrej turistickej značke trvá 40 min.
Cesta peši z Dechtíc na Katarínku trvá 1 hod. 20 min. Je možnosť príjazdu autom po hranicu lesa. Ďalej je zákaz vjazdu. A odtiaľ je to už iba 20 - 25 min.
Cesta peši z Dobrej Vody na Katarínku po modrej turistickej značke trvá 1 hod. 20 min.

DEJINY V KOCKE : - pre štvrtákov

Katarínka je súbor zaniknutých budov kláštora a starobylého kostola sv. Kataríny. Kláštor bol postavený v 16 storočí. Patril františkánskemu rádu. Bol založený na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína. Veľkolepá, na tú dobu veľmi moderná stavba kláštora sa stala jedným z najvýznamnejších náboženských a vzdelanostných centier západného Slovenska,Katarínka bola niekoľkokrát poškodená tureckými vpádmi či cisárskymi vojskami, no vždy bola opravená. Odpísala ho však politika - v júli 1786 bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Mnísi museli kláštor opustiť a začal sa meniť v ruiny. O Katarínku a jej obnovu sa v súčasnosti stará založenie "Rádu sv. Kataríny" na záchranu kláštora.

DEJINY : /obšírnejšie/

V 15. storočí za vlády Žigmunda Luxemburského stála na skalnom výbežku kamenná gotická kaplnka na mieste dnešného kostola.

Patril františkánskemu rádu. Kláštor V roku 1617 sa sv.Katarína zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral a Mladíkovi Jánovi Aponimu, z grófskeho rodu z Jablonice, ktorý viedol pustovnícky život v jaskyni pri kaplnke. Po násilnom odvlečení rodičmi domov na druhý deň umiera.

Kláštor bol postavený v roku 1618 v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami talianskym staviteľom Pietrom Spazzom, staviteľom i Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Kostol bol dlhý 52 m, široký 12,9 m a výška veže presahovala 30 m, mal 4 zvony, bol zdobený maľbami a štukami, mal 8 oltárov, dva oltáre sú dnes v jablonickom kostole. Na rohoch veže okolo kupoly stáli 4 kamenné sochy františkánov, ktoré boli v roku 1905 prenesené k rodinnej hrobke Pálffyovcov v Smoleniciach. Kláštor mal štyri sýpky, sušiareň na ovocie, veľkú ovocnú záhradu ohradenú múrom, na poschodí bolo oratórium. Jedáleň kláštora bola vydláždená mramorom. Veľkolepá, na tú dobu veľmi moderná stavba kláštora sa stala jedným z najvýznamnejších náboženských a vzdelanostných centier západného Slovenska, úzko súvisiaca s počiatkami našej národnej kultúry. Žil a tvoril tu napríklad Benignus Smrtník, literát, ktoý dávno pred štúrovcami i bernolákovcami písal slovenčinou. Bol autorom diela Kumšt dobre umríti. Paradoxne, Benignus zomrel v Katarínke na choleru.

Katarínka bola niekoľkokrát poškodená tureckými vpádmi či cisárskymi vojskami, no vždy bola opravená. Odpísala ho však politika - v júli 1786 bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II. zrušený a ktorým sa zrušilo vlastne až 738 kláštorov. Mnísi museli kláštor opustiť a začal sa meniť v ruiny. Inventár bol prenesený do okolitých kláštorov a obcí. Súsošie Kalvárie spred kostola bolo prevezené Erdödyovcami v roku 1811 do Dechtíc. Boli postavené z kvalitnej tehly a preto ich obyvatelia okolitých dedín rozobrali ako lacný zdroj stavebného materiálu. Stáť zostal len kláštorný kostol a časť kláštornej budovy. Kláštor by pravdepodobne upadol do zabudnutia, keby sa v tridisiatych rokoch dvadsiateho storočia na tomto romantickom mieste s úžasnou históriou, obklopenom nádhernou prírodou, nezačali organizovať skautské tábory. No ešte i dnes možno vidieť stále dobre zachované kostolné ruiny s vežou a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy. V trnavskom františkánskom kláštore sú podnes krásne drevené vyrezávané dvere a stôl z pôvodnej výbavy kláštora na Katarínke.

Dejiny prehľadne :

1618 - 21. december - majiteľ panstva, gróf Krištof Erdődy, vydáva zakladaciu listinu pre kláštor františkánov.

1646 - obnova a prestavba - rozšírenie kostola a kláštora synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade po vyplienení vojskami Juraja Rákociho I..

1663 - prepad kláštora Turkami a po ich vypudení cisárskymi vojakmi, ktorí ho rovnako vyplienili a zavraždili tu sa ukrývajúcich šľachticov

1683 - kláštor poškodený vojakmi Imricha Tököliho

1786 - 22. júl - cisár Jozef II. - ruší kláštor sv. Kataríny podobne ako mnoho iných, ktoré sa nevenovali charitatívnej alebo pedagogickej činnosti (spolu 738 kláštorov)

1788 - 1792 - opustený kláštor obývajú siedmi vojenskí invalidi z Trnavy, následne kláštor pustne a je búraný a rozoberaný na stavebný materiál

1995 - 10. máj - založenie "Rádu sv. Kataríny" na záchranu kláštora dvanástimi organizátormi na Katarínke. V lete malebné zrúcaniny po storočiach opäť ožívajú príchodom prvých desiatok záchrancov

O Katarínku sa v súčasnosti stará : http://www.katarinka.sk/projekt-katarinka-letny-tabor.php

- projekt na záchranu ruín kultúrnej pamiatky kostola a kláštora sv. Kataríny :

Cieľom projektu je :

záchrana ruín pred zrútením a zakonzervovanie múrov, komplexný archeologický, historický, pamiatkový aj geofyzikálny výskum,
vyčistenie a udržiavanie areálu kláštora i celej okolitej prírodnej rezervácie Katarína (rušenie ohnísk, poriadok, náučný chodník...)
dať mladým ľuďom šancu prežiť mimo civilizácie dva týždne na ktoré nikdy nezabudnú a obohatia ich
dokázať, že z nadšenia, odhodlania a dobrovoľníckej práce mladých ľudí sa dá účinne zachrániť vzácna kultúrna pamiatka

http://www.katarinka.sk/

FOTOPRECHÁDZKA :

My sme išli z Dechtíc až po zákaz vjazdu do lesnej cestičky. A bolo tam aj veľké odstavné parkovisko...