Alžbeta Bátoriová
/ Erzébeth Báthory /
Čachtický hrad
Čachtický hrad sa stal známym najmä zásluhou čachtickej panej Alžbety Bátoriovej
Údajne dala zavraždiť až 600 mladých dievčat, aby sa mohla kúpať v ich krvi, a tak navždy zostať mladá a krásna.....
Bátoriovci patrili k najmocnejším a najvýznamnejším šľachtickým rodom v Uhorsku, kam podľa maďarských historikov prišli v 11. storočí zo Škandinávie. V erbe ich hlavným heraldickým znakom sú dračie zuby, pripomínajúce víťazstvo Vida Bátoriho nad drakom, ktorý žil v Ecsede, ale je to len výmysel. Písomné doklady svedčia, že rod Bátoriovcov v 13. storočí pôsobil v Uhorsku.
Najstarší príslušník rodu Briccius sa spomína už v roku 1279, ktorému kráľ Ladislav IV. daroval majetky a medzi nimi aj Bátor (dnes Nyirbátor), podľa neho majú odvodené meno. Jeho syn Ján sa vyznamenal v bitke pri Rozhanovciach r. 1312, za čo od kráľa Karola Róberta dostal donáciu panstvo Ecsedu v r. 1325.
Štefan Bátori - bol bratom matky Anny a bol sedmohradské knieža, neskoršie sa stal poľským kráľom. Starší z rodu, Štefan Bátori, bol Alžbetin prastrýko, ktorý v roku 1530 bol palatínom Uhorska a stál na strane Habsburgovcov. Pomohol Ferdinandovi I. v r. 1526 získať uhorskú korunu a Ferdinand mu za to venoval donáciu hrad Devín. Po jeho smrti v roku 1554 sa palatínom stal Tomáš Nádašdy, otec Františka Nádašdyho, ktorý sa narodil v r. 1555 a stal sa neskoršie manželom Alžbety Bátoriovej.
Alžbeta sa narodila v roku 1560 v Nyibátore. Mala troch súrodencov - Istvána, Žofiu a Kláru. Keď mala 13 rokov zasnúbili ju vo Vranove s 18-ročným Františkom Nádašdym, synom palatína Tomáša Nádašdyho. František sa narodil po 20 rokoch manželstva.
.jpg)
Už z doby pred svadbou sa traduje historka, že v Trnave (kde rodine Františka Nádašdyho patril zámoček) sa oddala Ladislavovi Bendemu, mužovi krásneho zovňajšku a hrdinského vystupovania. Alžbeta, „olúpená o panenstvo“, vraj počala a narodilo sa jej nemanželské dieťa Eržika, ktorú potajomky odviezli do Transylvánie. Rodina škandál ututlala.
http://www.e-stredovek.cz/view.php?cisloclanku=2008070002
Vydávala sa ako 15
ročná. Ôsmeho mája
1575 bola vo Vranove veľkolepá svadba, na ktorej sa podľa písomných dokladov
zúčastnilo až 4 500 svadobčanov. Cisár Maximilián sa ospravedlnil a
mladomanželom poslal dar - pozlátený krčah za 200 zlatých, cisárovná pozlátenú
čašu za 100 a vojvoda Rudolf čašu za 150 zlatých. Bližšie informácie o svadbe sa
nezachovali.
Po svadbe žili striedavo na rôznych miestach svojich rozsiahlych majetkov – v Sárvári, Léke, Ecsede, Keresztúri, Vranove, Beckove, Čachticiach, Füzéri, Čičave, Fogaraľi, ďalej aj v kaštieľoch vo Viedni, Bratislave, Piešťanoch a inde. Alžbetino veno tvorilo panstvo Ecsedu, Füzer, Vranov, hrad Čičava, Bujak, Fagarosi, palác v Bratislave a Viedni, kaštieľ v Piešťanoch a po smrti brata Štefana aj hrad Devín. Už vtedy vraj Alžbeta vzbudzovala strach. Striedavo sa zdržiavala na spomínaných majetkoch a niekoľkokrát prichádzala aj na východné Slovensko do Vranova a na hrad Čičava, ale jej hlavným sídlom bol hrad a panstvo v Sárváre.
Jej manžel František Nádašdy sa narodil v roku 1555. Bol tiež významný šľachtic, radca kráľa, hlavný veliteľ uhorských vojsk – a aj mohutný chlap, surový človek, vojak ktorého sa báli aj Turci. Predkovia Nádašdyovcov prišli do Uhorska z Anglicka ešte v časoch Arpádovcov. Nadobudli rozsiahle majetky a zaradili sa medzi významné magnátske rody. Nádašdy získal Čachtice v roku 1602 kúpou od kráľa Rudolfa II. V čase manželovej neprítomnosti to bola jeho manželka, ktorá spravovala obrovský majetok rodiny. V roku 1605 zničili čachtické panstvo bratríci z Moravy, a turecké či tatárske vpády hrozili neustále.
František Nádaždy Pavol Nádaždy Juraj Thurzo
S manželom mala päť detí - Annu, Katarínu a Pavla. Orsolya a Andrej zomreli ešte ako malé deti. Jej manžel zomrel v januári 1604 v Sarvári. Týranie a vraždenie dievčat vykonávala dokázateľne nepretržite v rokoch 1585 - 1610.
Keď sa práve
zdržiavala v Čachticiach so svojím manželom Františkom Nádašdym,
bývala v kaštieli Nádaždyovcov . Tu spáchala časť svojich zločinov.
Kaštieľ vyhorel, no zachoval sa iba opis hradného kapitána Pavla Kardoša z roku
1645. Zachovala sa kamenná pivnica, ktorá slúži Poľnohospodárskemu
družstvu Čachtice na uskladnenie vína. Zo severnej strany nad cestou na Višňové
sú pozostatky múra a bašty, ktorý tvoril ohradu.
Na Čachtický hrad sa stiahla v roku 1607. Bolo to najodľahlejšie a najhoršie prístupné panstvo. Tu mohla takmer nerušene prevádzať svoje zverstvá.
Sťažnosti na Bátoriovú sa množili, dokonca prichádzali aj z Viedne, kde mala kaštieľ. Napokon sa dostali až k panovníkovi, ktorý nariadil palatínovi grófovi Jurajovi Thurzovi aby začal vyšetrovanie.
K zatknutiu predchádzali sťažnosti od protestantského kazateľa Š. Maďariho zo Šárvár, ktorý ako prvý napísal list priamo kráľovi, ďalej to boli - evanjelický kazateľ Ján Ponický, ktorý Bátoriovú priamo na súde obvinil z kanibalizmu, písal o tom svojmu nadriadenému Eliášovi Lánymu, osobnému radcovi palatína Turzu, ktorý ho o tom ihneď informoval,
ale palatín bol dobrý priateľ Nádasdyovcov.
-5. marca 1610 zahájil Thurzo vyšetrovanie. Začal ho síce okamžite, ale rovnako bleskove všetko ukončil.
Alžbetu Bátoriovú uchránil pred súdom a jej
rodinu pred hanbou. Mal na to niekoľko dôvodov.
Bátoriovej manžel, František Nádašdy, mu deň pred smrťou, 3. januára 1604,
odkázal svoju rodinu do ochrany. Čachtická grófka patrila k palatínovej
spoločenskej vrstve. Navyše jej zať Mikuláš Zrínsky bol Thurzov príbuzný.
Juraj Thurzo ešte koncom roka 1610 prezieravo poradil Bátoriovej deťom, aby si
čím skôr rozdelili majetok matky. Tak by oň neprišli v prípadnej konfiškácii.
„Čo sa týka jej majetkov, o tie nemáme strach, pretože sme ich podľa Vášho
príkazu ešte pred jej zatknutím všetci traja prevzali,“ potvrdzuje neskôr
palatínovu dobrú radu Bátoričkin syn Pavol Nádašdy v liste dobrodincovi zo dňa
23. februára 1611.
Až potom obvinil Thurzo Alžbetu Bátoriovú a jej prisluhovačov zo zverstiev,
ktoré už nemohol prehliadať.
Zločiny Bátoriovej na príkaz
palatína Turzu vyšetrovali protonátori Mojžiš Ciráky a Andrej z Keresztúra ,
ktorý vypočul do augusta 1610 spolu 14 svedkov. Napriek tomu platín Thurzo
nebral Bátoriovú na zodpovednosť a umožnil jej páchať ešte ďalšie zločiny.
Spojil sa však s jej synom a zaťmi a dohodli sa na ďalšom postupe, ako ochrániť
hlavu, ale najmä majetky, Bátoriovej.
Zaťovia ju navštívili v Keresztúre, kde sa práve zdržiavala a asi jej veľmi
otvorene povedali o jej ďalšom osude, lebo už 3. septembra 1610 dala napísať
testament, ktorým rozdelila celý majetok svojim trom deťom.
-29. decembra 1610 prekvapil palatín,
Bátoriovej zaťovia, Imrich Megyeri a ďalší
Alžbetu Bátoriovú v Čachtickom kaštieli pri čine a spolu s jej zaťmi ju prišli
zatknúť. Odviedli ju na hrad, kde ju uväznili.
Strážili ju drábi a prístup k nej
mali iba príbuzní, kazatelia a žena, čo jej nosila jedlo.
-V roku 1611 dal grófku v Bytči palatín Thurzo odsúdiť na doživotné väzenie v podzemí na Čachtickom hrade. Pred súdom vypovedalo množstvo svedkov a odzneli mnohé šokujúce výpovede o týraní dievčat. Hlavná aktérka zločinov - Bátoriová tam však chýbala. Medzi svedkami boli mnohí vážení ľudia. Jej pomáhači boli odsúdení, ale súd s hlavnou vinníčkou sa nikdy nekonal. Najväčšími pomocníkmi boli Ján Ujvári - Ficko / slúžil u nej 16 rokov/, dojka jej detí Helena Joo, Dorota Sentéšová, Katarína Benecká, (pestúnky jej detí) liečiteľka Majorová z Myjavy, ktorých okrem Beneckej okamžite v Bytči - sídle palatína J.Thurzu popravili. Veľká pomocníčka bola i Darvula (Delbora) v Šarvári . Juraj Závodský, Turzov tajomník, odhadol počet všetkých obetí na 600, no podľa výpovedí, ich bolo ďaleko viac.
Panovník
žiadal listom zo dňa 14. januára 1611 o nové vyšetrovanie, viedol
ho Andrej z Keresztúra. Vypočul postupne 224 svedkov z Beckova, Kostolian a
Vrbového. Trvalo to dlho. Palatín celú záležitosť preťahoval, až napokon
panovník prestal naliehať a Bátoriová sa nikdy pred súd nedostala.
-21. augusta 1614 v noci zomrela. „Večer sa zmienila drábovi o tom, aké má studené ruky,“ píše Stanislav Thurzo palatínovi Jurajovi Thurzovi. „Hovorí sa, že sa veľmi modlila a spievala. Je možné, že v hodinách pred smrťou sa predsa len v nej prebudila iskierka ľútosti.“ Alžbeta Bátoriová tak zomrela bez súdu za múrmi Čachtického hradu, ktoré boli predtým svedkami jej ukrutnosti.
21. novembra 1614 ju podľa údajov v archíve Drugetovcov pochovali v čachtickom kostole. Tam však nie je a dodnes nie je spoľahlivo dokázané, kde je Alžbeta Bátoriová skutočne pochovaná.
Pri prehliadke hrobiek v podzemných priestoroch čachtického kostola, ktorá sa
uskutočnila 7. júla 1938 sa odkrylo 5 krýpt a množstvo rakiev. No hrobka ani
rakva s pozostatkami Bátoriovej sa nenašli. Bola však odkrytá len časť krýpt,
ale podľa dunivej ozveny na dlažbe kostola môžu tam byť pravdepodobne ešte
ďalšie...
Po jej smrti zdedili majetok jej deti, syn Pavol, dcéra Katarína, vydatá za Juraja Drugetha, a dcéra Anna, vydatá za Mikuláša Zrínskeho.
.jpg)
TESTAMENT
Pavol Nádašdy, ktorý sa v roku 1620 oženil s Juditou Révayovou, mal troch synov, Juraja, Františka a Tomáša, bol dedičný županom v stolici Váš. Zomrel pomerne mladý v roku 1633. Jeho vdova Judita Révayová, ktorá sa vydala za Adama Forgáča, prepustila v roku 1639 polovicu čachtických majetkov svojmu synovi Františkovi, ktorý sa oženil s Juditou Esterháziovou, dcérou palatína. 1663 Považie plienili Turci a napadli aj Čachtice s okolím, Turci pravdepodobne poškodili aj hrad, pretože ho v rokoch 1664-1670 a tak ho musel dať Nádašdy opraviť. No zaplietol sa do politiky s Vešelénim, ktoré bolo odhalené a Nádašdyho popravili v roku 1671. A tak to, čo sa neuskutočnilo za Báthoriovej, uskutočnilo sa teraz - panovník skonfiškoval majetky Nádašdyovcov. neskôr toto panstvo dostal do zálohu František Erdódy.
Drugetovská / Alžbetina dcéra sa vydala za Drugeta/časť majetkov po Báthoričke dedili vo väčšine dcéry a tak prechádzalo rodmi Révayovcov, ďalej to boli Čákiovci, Beréniovci, Forgáčovci, ale aj Beňovskí s významnou osobnosťou - grófom Móricom Beňovským. Nakoniec sa dostal až k Draškovičovcom. Draškovič dal postaviť v Čachticiach pri kostole kaštieľ a po nich cez vnučku Drugeta k Mikulášovi Berčénimu.
Poslednou obyvateľkou čachtického hradu z radov majiteľov bola Alžbeta Bátoriová. Po jej smrti hrad slúžil len ako pevnosť, v ktorej sa zdržiaval iba kastelán a drábi.
Rodina Alžbety Bátoriovej už za života Františka Nádašdyho bývala v panskom kaštieli, ktorý stál v mestečku Čachticiach. Zostalo po ňom iba malé torzo múru, ktoré sa nachádza v záhrade súkromného pozemku.
List písaný Nádaždym Thurzovi pred smrťou : List písaný palatínom Thurzom po zatknutí Bátoriovej - manželke
Viac o Alžbete Báthory sa dočítate na týchto stránkach :
http://www.cachtice.sk/php_fusion/articles.php?article_id=1
http://sk.wikipedia.org/wiki/Al%C5%BEbeta_B%C3%A1toriov%C3%A1
http://www.tyzden.sk/sk/doma/na_obhajobu_palatina_thurzu.php?searchstring=disponoval
ZDROJ : http://www.podolie.sk/historia-podolia-a-korytneho-do-roku-1914/
Knihy z obdobia života Bátoriovej autora Andreja Štiavnického :
http://www.bathory.sk/stiav/prezent/05.htm
Podľa ústneho podania z generácie na generáciu mala byť v hrade na severnej časti opevnenia vo veži od Višňového zamurovaná. Táto veža dosiaľ sčasti stojí. Iné zdroje uvádzajú, že ju po roku z hradu preniesli do hrobky čachtického kostola. Nikto jej telo však doposiaľ nenašiel.
ČO NOVÉ V ČACHTICIACH?????
http://www.sme.sk/c/3929063/obec-chce-zrekonstruovat-ruiny-legendarneho-cachtickeho-hradu.html
