V dobe vzniku Moravianskej Venuše:

   Na území nálezu figúrky - vtedy panujúcej ľadovej dobe sa všade rozkladala nehostinná tundra, zmrznutá zem, na nej machy, lišajníky, ale na území pri terajších Piešťanoch zázrak: 80 stupňov horúca termálna voda rozpúšťala ľad aj za najväčších mrazov, takže napájadlá v oblasti korýt riek /Váhu/, boli vždy prístupné. Preto bolo prirodzené, že v tejto lokalite sa usídlil človek dnešného typu - Homo Sapiens Sapiens, ktorý sa v tom čase živil lovom mamutov.....

Výskumy :

   V rokoch 1941 a 1943 sa v Moravanoch uskutočnil naozajstný archeologický výskum, prvý systematický paleolitický výskum na Slovensku. Viedol ho nemecký archeológ Lothar Zotz. V sprievode Václava Vlka si obzeral miesta nálezov a vykonal niekoľko výskumov. Moravany boli prevažne doménou súkromných zberateľov, tak je to napokon podnes. Hlavne rôzni zberatelia z radov kúpeľných hostí si prišli na svoje. A nemohlo toho byť málo, podľa Zotzovho svedectva „pazúriky sa v Moravanoch vyorávali ako zemiaky a rozpredávali sa do celého sveta“.

Václav Vlk bol zaujímavý človek a ako správca sa veľmi zaslúžil o rozvoj Piešťan. Úzko spolupracoval s Winterovcami, rodinou, ktorá mala pol storočia kúpele v prenájme a za ten čas im dala medzinárodný punc. Zaslúžil sa o založenie termálnych rybníčkov, chýrneho parku, v ktorého jazierkach udomácnil tropické lekno, slávnu Victoriu regiu, o vybudovanie golfového ihriska, miniatúrnej zoologickej záhrady; kúpeľné múzeum, ktoré spolu s Imrichom Winterom založili v roku 1933. Jeho základom sa stala Vlkova súkromná zbierka. A neboli v nej len paleolitické pamiatky. Václav Vlk objavil napríklad slovanské pohrebisko v Borovciach, ktoré sa skúma dodnes, nemenej chýrne nálezisko vo Veselom, zachránil pamiatky na Milana Rastislava Štefánika, ako aj na revolučné udalosti1848 – 1849.

Lothar Zotz kopal v Moravanoch dvakrát, v roku 1941 a 1943. So skvelými výsledkami. V polohe Lopata a Žákovská objavil zvyšky príbytkov. Na nálezisko pricestoval sám prezident Slovenskej republiky Jozef Tiso, premiér Vojtech Tuka a ďalší. Výskum to bol veľkolepý, pre vedu však do značnej miery tragický. Objavené pamiatky totiž zmizli. Zotz dal všetko odviezť na nemeckú univerzitu do Prahy a vzápätí ho poslali na front. Slovenská vláda požiadala o vrátenie nálezov, ale Nemci to odmietli: všetko vraj treba zakonzervovať, prekresliť, vyfotografovať, vyhotoviť odliatky a Slováci by to nevedeli. Za danej situácie na to v ríši nie sú podmienky, ale po vojne sa v Moravanoch vybuduje spoločné múzeum a potom sa pamiatky dostanú tam, kam patria. Lenže vojna sa skončila inak, ako čakal Himmler, a nálezy zmizli navždy.

Po vojne kopal v Moravanoch nad Váhom František Prošek a ten vniesol do problematiky celkom nové svetlo: ukázalo sa, že Zotz neobjavil chyže, ale systém niekoľkých desiatok táborísk z rozličných čias.

Tesne pred návratom Moravianskej Venuše očakávaným s veľkým napätím došlo k smutnej udalosti. Profesor Zotz náhle zomrel. Jeho asistentka a spolupracovníčka Gisela Freundová sa však podujala splniť Zotzov sľub a sama priviezla do Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Moraviansku Venušu a spolu s ňou aj niekoľko štúdií, ktoré neskôr uverejnil časopis Slovenská archeológia. A tak v roku 1967 sa originál natrvalo vrátil na Slovensko.

Ďalšia a modernejšia expertíza prírodovedca biológa a paleontológa Floriana Hellera hovorí, že :

„Figúrka Venuše z Moravian bola zhotovená z mamutoviny, ktorá má za sebou nesporne značný proces starnutia. Je mineralizovaná, a teda fosílna. Vysoký stupeň fosilizácie robí akékoľvek ďalšie opracúvanie nemožným, zhotovená bola teda vo veľmi dávnej minulosti, rozhodne nie v historických dobách. Za týchto okolností je podozrenie na falzum bez akýchkoľvek podkladov. Moravianska venuša predstavuje pravé umelecké dielo z mladého paleolitu.“