Vlastiveda -  Moravianska Venuša


 

Moravianska Venuša - a jej skutočná veľkosť...

 

MORAVIANSKA VENUŠA

 

 

 Praveká ženská plastika z obdobia mladého paleolitu - Moravianska Venuša -  patrí medzi najstaršie prejavy ľudského umenia nielen na území Slovenska,  ale aj  strednej Európy.

 

 

Je to figúrka nahej ženy vyrezaná z mamutieho kla.  Vysoká je len 7,5 cm, je bez hlavy a rúk, pričom sú dominantne zvýraznené znaky ženskosti. Je úctyhodne stará,  má asi 25-tisíc rokov a primerane k svojmu veku aj slávna.

Na výrobu sošky boli použité kamenné nástroje predovšetkým na báze rydiel, a pri konečnej povrchovej úprave bližšie neurčený druh brúsneho kameňa, pravdepodobne pieskovca. Stopy po jeho pôsobení sa zachovali najmä na oblých častiach tela v podobe množstva rovnobežných sivých rýh.

Venuša sa našla v roku 1938 v lokalite Podkovica v Moravanoch nad Váhom pri Piešťanoch,  na kedysi otvorenom táborisku lovcov mamutov. Z priestoru Moravian pochádza viacero nálezov z  obdobia mladého paleolitu.

Jej historickú hodnotu nie je možné vyčísliť žiadnou finančnou sumou.

 Spomedzi paleolitických venuší, ktorých sa dodnes našlo len niekoľko desiatok má nepochybne najpohnutejšiu históriu objavu a znovu nájdenia.
Na vlastné oči ju môžete uvidieť ako najvzácnejší exponát stálej expozície Bratislavského hradu.

 

 

Václav Vlk
Bola vytvorená človekom dnešného typu - Homo Sapiens Sapiens  a  vek je
datovaný  do obdobia mladého paleolitu (mladá fáza staršej doby kamennej). O najslávnejšom slovenskom nálezisku z obdobia mladého paleolitu v Moravanoch nad Váhom sa vie prinajmenšom dvesto rokov. Vedci o ňom písali už v polovici 19. storočia, ale kedy si ľudia po prvý raz všimli, že v okolí Moravian kde-tu zo zeme vykúkajú napoly rozpadnuté kly a lebky veľké ako detský kočík, to sa už nikdy nedozvieme. Moravianske mamuty však boli údajne známe už v 18. storočí, keď sa z ich kostí vyrábali lieky, používané napríklad ešte na začiatku 20. storočia na zníženie horúčky. Zásluha o znovuobjavenie moravianskeho paleolitu patrí správcovi piešťanských kúpeľov Václavovi Vlkovi. V roku 1931 nazbieral na riečnej terase Lopata, asi 30 metrov nad dnešným korytom Váhu, množstvo paleolitického materiálu, ktorý dokazoval, že v Moravanoch nad Váhom žili nielen mamuty, ale aj ich lovci.

 

 Expertíza prírodovedca biológa a paleontológa Floriana Hellera hovorí, že :

„Figúrka Venuše z Moravian bola zhotovená z mamutoviny, ktorá má za sebou nesporne značný proces starnutia. Je mineralizovaná, a teda fosílna. Vysoký stupeň fosilizácie robí akékoľvek ďalšie opracúvanie nemožným, zhotovená bola teda vo veľmi dávnej minulosti, rozhodne nie v historických dobách. Za týchto okolností je podozrenie na falzum bez akýchkoľvek podkladov. Moravianska Venuša predstavuje pravé umelecké dielo z mladého paleolitu.“

Prečítaj si viac :

kniha : Pavol Dvořák : MORAVIANSKA VENUŠA

Mamut

Malá kópia Venuše :

PS: Bohvie prečo ju ten lovec mamutov urobil takú maličkú......s takými veľkými.....

 

 

ZDROJ :

Pavel Dvořák : "MORAVIANSKA  VENUŠA"