Vlastiveda - Moravianska Venuša
MORAVIANSKA VENUŠA
Praveká ženská plastika z obdobia mladého paleolitu - Moravianska Venuša - patrí medzi najstaršie prejavy ľudského umenia nielen na území Slovenska, ale aj strednej Európy.
Je to figúrka nahej ženy vyrezaná z mamutieho kla. Vysoká je len 7,5 cm, je bez hlavy a rúk, pričom sú dominantne zvýraznené znaky ženskosti. Je úctyhodne stará, má asi 25-tisíc rokov a primerane k svojmu veku aj slávna.
Na výrobu sošky boli použité kamenné nástroje predovšetkým na báze rydiel, a pri konečnej povrchovej úprave bližšie neurčený druh brúsneho kameňa, pravdepodobne pieskovca. Stopy po jeho pôsobení sa zachovali najmä na oblých častiach tela v podobe množstva rovnobežných sivých rýh.
Venuša sa našla v roku 1938 v lokalite Podkovica v Moravanoch nad Váhom pri Piešťanoch, na kedysi otvorenom táborisku lovcov mamutov. Z priestoru Moravian pochádza viacero nálezov z obdobia mladého paleolitu.
Jej historickú hodnotu nie je možné vyčísliť žiadnou finančnou sumou.
Spomedzi
paleolitických venuší, ktorých sa dodnes našlo len niekoľko desiatok má
nepochybne najpohnutejšiu históriu objavu a znovu nájdenia.
Na vlastné oči ju môžete uvidieť ako najvzácnejší exponát stálej expozície
Bratislavského hradu.
Bola vytvorená človekom dnešného typu - Homo Sapiens Sapiens a vek
je datovaný do obdobia mladého paleolitu (mladá fáza staršej doby
kamennej). O najslávnejšom slovenskom
nálezisku z obdobia mladého paleolitu v Moravanoch nad Váhom sa vie prinajmenšom
dvesto rokov. Vedci o ňom písali už v polovici 19. storočia, ale kedy si ľudia
po prvý raz všimli, že v okolí Moravian kde-tu zo zeme vykúkajú napoly
rozpadnuté kly a lebky veľké ako detský kočík, to sa už nikdy nedozvieme. Moravianske mamuty však boli údajne známe už v 18. storočí, keď sa z ich kostí
vyrábali lieky, používané napríklad ešte na začiatku 20. storočia na zníženie
horúčky. Zásluha o znovuobjavenie moravianskeho paleolitu patrí správcovi
piešťanských kúpeľov Václavovi Vlkovi. V roku 1931 nazbieral na riečnej
terase Lopata, asi 30 metrov nad dnešným korytom Váhu, množstvo paleolitického
materiálu, ktorý dokazoval, že v Moravanoch nad Váhom žili nielen mamuty, ale aj
ich lovci.
Expertíza prírodovedca biológa a paleontológa Floriana Hellera hovorí, že :
„Figúrka Venuše z Moravian bola zhotovená z mamutoviny, ktorá má za sebou nesporne značný proces starnutia. Je mineralizovaná, a teda fosílna. Vysoký stupeň fosilizácie robí akékoľvek ďalšie opracúvanie nemožným, zhotovená bola teda vo veľmi dávnej minulosti, rozhodne nie v historických dobách. Za týchto okolností je podozrenie na falzum bez akýchkoľvek podkladov. Moravianska Venuša predstavuje pravé umelecké dielo z mladého paleolitu.“
Prečítaj si viac :
kniha : Pavol Dvořák : MORAVIANSKA VENUŠA
Malá kópia Venuše :
PS: Bohvie prečo ju ten lovec mamutov urobil takú maličkú......s takými veľkými.....
ZDROJ :
Pavel Dvořák
: "MORAVIANSKA VENUŠA"